Frightening

13. července 2011 v 14:03 | Sam |  Just Bleach
No... Poviedka o IshiHime :D... No ono to vlastne ani nie je veľmi o IshiHime :D skôr o Ryuukenovi :D ale tá ďalšia je už čistá IshiHime :D tak to nečítajte :D Mimochodom... Toto je oficiálne presne stá poviedka, ktorú som napísala do tejto rubriky Just Bleach :D by ma zaujímalo kedy ma to prestane baviť :D


Frightening (Desivý)


"Vieš čo? Mohli by sme si pozrieť ten horor Nenávisť. Respektíve by sme si ho pozreli viacerí a potom u seba prespali." Hovorila Tatsuki Ichigovi v škole a ten prikyvoval.
Keigo povedal, že ten film má doma a keď si zrátali kto všetko tam má byť... Ichigo, Ishida, Orihime, Chad, Tatsuki, Chizuru, Keigo a Mizuiro.
Chvíľu na seba len nechápavo pozerali a potom Chad povedal presne to na čo mysleli všetci: "A má niekto z nás dom, do ktorého by sa vošlo na prespatie ďalších sedem ľudí?"
Nikto nič nehovoril. No a po chvíli, keď sa rozhodli, že to buď krachlo alebo sa rozdelia sa ozval Ishida: "Ku mne domov by ste sa všetci vošli."
"Vážne?" Prekvapene sa ozvala Tatsuki.
"Myslím, že hej." Ishida sa zamyslel. "Ja mám manželskú posteľ, Ryuuken tiež, v obývačke a pracovni sú rozťahovacie gauče, v hosťovskej izbe ďalšie dve postele plus máme prístelky a myslím, že aj nafukovací matrac."
Keigo naňho závistlivo pozeral. Vždy si želal mať taký dom, kde by mali hosťovskú izbu, lebo to zatiaľ videl iba v amerických filmoch.
"Super, takže môžeme ísť ku tebe?" Nadšene sa spýtala Tatsuki.
"Zavolám Ryuukenovi, ale myslím, že hej." Povedal Ishida. Netváril sa síce ktovieako nadšene, ale zobral si telefón a vyšiel na chodbu.
No vtedy sa potichu ozval smrteľne bledý Ichigo: "Nerozmyslíme si to?"
"Čo ti hrabe?" Nechápavo sa spýtala Tatsuki. "Konečne to môže byť tak ako sme všetci chceli a teraz chceš cúvnuť?"
No na jej prekvapenie s ním súhlasil aj Mizuiro. "Mne sa to tiež nezdá ako dobrý nápad."
Rovnako sa tváril aj Chad. No Orihime, Chizuru a Keigo nechápali.
Chad sa preto ozval: "V tom prípade ste asi nevideli Ishidu staršieho."
Keigo zbledol.
A Ichigo sa ozval: "Ten chlap je desivý."
"Mne to nepríde ako nejaký problém." Povedala Tatsuki. "Až tak hrozný byť nemôže."
"Hm... Videla si toho s tou šesťdesiat devinou a ten jeho vražedný pohľad?" Spýtal sa Ichigo.
"No... Hej..." Tatsuki sa priznala a mala dojem, že keď ho porovnávajú s Hisagim, tak to bude asi fakt zlé, lebo Hisagi bol fakt desivý.
"Tak si predstav Ishidu s bielymi vlasmi a stokrát horším vražedným pohľadom ako mal on." Povedal Ichigo so smrteľne vážnym pohľadom.
Mizuiro len prikyvoval. Potom povedal: "Keď som mal celé leto zlomenú nohu, ležal som na izbe, ale strašne mi trebalo na záchod. Tak som sa postavil, že tam odskackám, ale vtedy vošiel do izby on a... Bolo to strašné."
No Orihime zamyslene povedala: "Mne nepríde až taký strašný... Vlastne bol celkom milý..."
"To sa ti len zdá." Ubezpečil ju Ichigo. "Mám z neho panickú hrôzu už od mala. Raz som totiž drgol do stola a vyliala sa naňho káva... Hodil na mňa taký vražedný pohľad, že mám z neho doteraz nočné mory."
Tak sa Tatsuki spýtala: "A zbil ťa alebo ti nejako ublížil?"
"Nie, ale..."
"Tak prestaň blbnúť!"
Ichigo však pokračoval: "No a raz, keď som bol malý, tak v noci Karin vypadla z postieľky a zatiaľ čo ju otec odniesol do nemocnice, tak nás strážil Ishidov otec... Tváril som sa, že spím, keď ten chlap vošiel do mojej izby..." Všetci čakali aké hrozné veci mu Ryuuken urobil, no on len povedal: "...a potom odišiel."
Všetci zostali naňho nechápavo pozerať. Pointa?
"Neblbnite." Povedala Tatsuki. "Ty si len zakomplexovaný, že na teba škaredo pozrel, keď si bol v plienkach a ty si nemal robiť hovadiny, inak by na teba nenahučal." Otočila sa od Ichiga k Mizuirovi. Potom sa otočila na Chada: "A tebe urobil čo?"
"Nič." Pokojne odvetil on. "Len z neho ide rešpekt."
"To z každého rodiča okrem Kurosakiho staršieho. To je čistý týpek." Tatsuki len mávla rukou.
Ichigo chcel niečo povedať, ale Ishida sa vrátil. "Môžete byť u nás."
"Super!" Tatsuki sa potešila.
"Počuj, Ishida, bude tvoj otec doma?" Potichu sa spýtal Ichigo.
"Bude. Prečo?" Prekvapene sa spýtal Ishida.
"No... Nebolo by lepšie keby sme k tebe išli, keď nebude doma?" Zase vyzvedal Ichigo.
No Uryuu len mávol rukou. "Príde o ôsmej večer, potom sa ma spýta také hovadiny či som jedol, ako bolo v škole a či som si odmeral tlak. Hneď na to sa zašije fajčiť na balkón a potom pôjde pracovať, lebo je to workoholik. Budeš ho mať na očiach asi päť minút."
Tatsuki naňho pozrela so zdvihnutým obočím.
"Ale..." Začal Ichigo.
"Sklapni! Ide sa a hotovo!" Rozhodla Tatsuki za všetkých.

***
"Toto je tvoj barák?" S otvorenou hubou zostala pozerať Chizuru, keď k Ishidovi došla. To bolo normálne sídlo s veľkou vilou.
"No..." Trochu zahanbene povedal Ishida.
"A máte aj nejaké služobníctvo?" Nadšene sa spýtal Keigo.
"To nie." Odvetil Ishida a až mu zle došlo.
A hodinu nerobili nič, len sliedili po jeho baráku a hrali sa s jeho psom, lebo nikto nevedel, že ho má. A keď konečne zakotvili v obývačke, že si pozrú ten film, Ishida išiel s Orihime do kuchyne pripraviť pukance.
Tatsuki len zvedavo pozerala na tri zarámované fotky, ktoré mali na poličke pri telke. Na jednej bol akýsi starý muž držiaci bábätko v perinke - hádala, že to je Uryuu so svojím dedom. Ďalšia bola svadobná fotka jeho rodičov. Uryuu sa na muža na fotke naozaj podobal, len ten mal trochu iné vlasy. Jeho mama sa tvárila vážne, ale bolo vidieť, že je šťastná. Opierala sa o svojho muža, ktorý ju držal okolo pása. Avšak si všimla jednu vec. Jeho mama určite nebola aziatka, keď videla jej oči. No a na tretej fotke bol Uryuu zrejme ako ide prvýkrát do školy, keďže mal na chrbte veľkú školskú tašku.
Uryuu sa potom vrátil aj s pukancami.
"To sú tvoji rodičia, Ishida?" Spýtala sa Tatsuki ukazujúc na svadobnú fotku.
"Hej." On zmätene povedal.
"Tvoj otec vôbec nevyzerá desivo." Okomentovala so zdvihnutým obočím.
Uryuu len s úsmevom odvetil: "Podľa mňa vôbec nie je desivý."
"To sa ti len zdá, Arisawa." Rázne odvetil Ichigo stojac si za svojím.
"A tvoja mama bola odkiaľ?" Spýtala sa Tatsuki Ichiga stále ignorujúc.
"Ona bola Nemka." Odvetil Ishida.
"Tvoja matka bola Nemka?" Prekvapene sa spýtal Ichigo.
"A ako sa volala?" Nadšene sa spýtala Chizuru.
No skôr než stihol Ishida odpovedať, Tatsuki prečítala dve mená napísané v latinke na rámiku. "Ryuuken a Angela."
"Vlastne sa to čítalo Angela. Endžela je anglická výslovnosť." Opravil ju Ishida.
No vtedy ich začalo zaujímať, kde jeho mama vlastne je? Ale keďže o nej nehovoril, nebola doma, nečakali, že príde a na chodbe neboli žiadne ženské topánky, tušili, že buď sú rozvedení alebo je mŕtva alebo niečo v tom zmysle a radšej sa na nič nepýtali.
A začali pozerať film. Áno, bol to horor a dosť kvalitný, po piatich minútach boli všetci posratí.
No a v polke filmu, keď Orihime myslela, že jej rupnú nervy, povedala: "Stopni to!"
Ishida to hneď stopol. Všetci na ňu prekvapene pozreli.
"Počuli ste to?" Potichu sa spýtala. Vlastne nepočuli nič, len sa chcela trochu ukľudniť.
Všetci sa započúvali do ticha. Fakt sa ozval nejaký divný zvuk.
"Hollow!" Potichu zapišťala Orihime.
No Chad len povedal: "Myslím, že to bola sova, Inoue." On jediný vyzeral, že sa nebojí.
"Nie, ja som fakt niečo začula!" Ozvala sa zase Chizuru a všetci sa opäť započúvali...
Fakt! To boli... Kroky! Niekto je vonku!
Ten niekto si ale otvoril dvere kľúčom a Ishida len povedal: "Ryuuken je doma."
V chodbe sa zažalo svetlo a počuli ako si ten človek tam vyzúva topánky. No a potom... Pomaly sa blížili jeho kroky, nikto ani nemukol... A objavil sa. Vysoký bielovlasý muž v bielom obleku s modrou kravatou vyzerajúci celkom ako Ishida, ale na tvári mal tak vražedný pohľad, že po tom horore boli všetci nakomplet presvedčení, že hrôzostrašnejšia bytosť od neho už neexistuje.
Ryuuken vážne pozeral na sedem ľudí, ktorí naňho pozerali smrteľne bledí s hrôzou v očiach. Len jediný Ishida ho ignoroval a pozeral na telku, kde bol stopnutý obraz. Keď Ryuuken zhodnotil, že ho asi nikto nepozdraví, keďže všetci vyzerali, že nedýchajú, ozval sa sám: "Dobrý deň. Myslel som, že ste hore alebo tak... Keď ste tak ticho."
"Dobrý..." Odzdravili a stále naňho pozerali priam s hrôzou.
Tak Ryuuken začal s každodennými otázkami: "Ako bolo v škole, Uryuu?"
"Normálka." Odvetil jeho syn bez toho, aby naňho pozrel.
Ryuuken si vybaľoval veci z tašky. "Jedol si?"
"Hej."
"Tlak si si meral?"
"V norme."
Potom sa Ryuuken otočil a spýtal sa: "Ste hladní? Mám niečo urobiť na večeru?"
"Netreba." Tatsui sa nasilu usmiala. Bez tak mala pocit, že jesť nebude potrebovať týždeň.
"Kebyže niečo potrebujete..."
"Od teba nič potrebovať nebudeme. Neotravuj Ryuuken, niečo tu pozeráme." Odzbrojil ho Uryuu a opäť ten film zapol.
"Nemusíš sa rozčuľovať." Odvetil potichu Ryuuken a chvíľu šuchotal v kuchyni.
Ten film sa im teraz zdal ešte strašidelnejší. Ryuuken sa len škodoradostne usmieval, keď začul ako Chizuru od ľaku zrúkla ako lodná siréna. Išiel si zapáliť, stál na balkóne, no mal otvorené dvere, aby počul čo v tej telke hovoria, keďže to tajne sledoval s nimi.
"Môžeš zavrieť tie dvere, Ryuuken?!" Podráždene zakričal Uryuu, keď zacítil cigaretový dym.
Ryuuken sa teda bez slova zavrel. Nevyšlo mu to.
No a keď skončil film, rozhodli sa, že stačilo folklóru a radšej si idú ľahnúť. No a ako išli ku schodom, Chizuru takmer zjačala, lebo Ryuuken sa zrazu z ničoho nič vynoril z tieňa. Tatsuki zrazu úplne chápala prečo Ichigo nechcel, aby bol tento tu doma.
Stále na nich pozeral vražedne a odvetil: "Môžete spať v mojej spálni, je tam viac miesta."
"Nie." Odpovedal Ishida za nich. Zrejme mal vlastné dôvody prečo.
Ryuukne sa teda bez slova vybral hore a všetci išli za ním. Otvoril dvere do hosťovskej izby... Tá izba bola väčšia ako polovica Ichigovho baráku, preto si nevedeli predstaviť aká veľká je Ryuukenova spálňa, keď je ešte väčšia. Boli tam dve postele a jeden rozťahovací gauč. Uryuu tam vliezol a stolík spred gauča odtiahol do rohu miestnosti. Gauč roztiahol a hneď mali štyri miesta na spanie. Chizuru s výkrikom odskočila z cesty ďalšiemu gauču, ktorý tam Ryuuken zrazu dotiahol. Posúval ho akoby vážil niekoľko gramov. Pritlačil ho k stene a kým ho Uryuu roztiahol, Ryuuken doniesol ďalší gauč. To koľko ich v tom dome vôbec majú?! A keď boli všetky gauče roztiahnuté a na nich pripravené periny, prekvapene zostali pozerať na osem voľných miest na spanie vo fakt veľkej miestnosti.
"Páni, Ishida, môžeš si tu zriadiť súkromnú škôlku." Skonštatoval Ichigo.
"A ešte sa musíme rozdeliť kto bude spať kde... Neopováž sa to povedať, Ryuuken!" Povedal Uryuu a rýchlo skočil do reči Ryuukenovi, ktorý práve otvoril ústa. Tak ich len zavrel a pokrčil plecami.
"Ja to rozdelím!" Odvetila Tatsuki a začala: "Ichigo bude s Chadom, lebo ten sa nenechá vyprovokovať. Keigo s Mizuirom, ja s Chizuru, aby nebola perverzná a Ishida môže byť s Orihime, lebo má mozgu dosť." A bola celkom spokojná s tým ako to vyriešila. "Námietky?"
"Hej." Ozvala sa Chizuru. "Ja sa bojím! Ja nechcem byť s tebou! Radšej chcem byť s..." A poobzerala sa kto z nich vyzerá tak, že by ju ochránil pred masovým vrahom. "So Sadom!" Nakoniec sa rozhodla.
Tatsuki si Chada prezrela a povedala: "Fajn. Ja budem teda s Ichigom... Sklapni, Kurosaki!" Uzemnila ho skôr než sa začal sťažovať.
Chizuru sa potom jeden gauč snažila trochu posunúť, no nech sa snažila ako veľmi chcela, ani sa nepohol. "Ten tvoj otec je asi Superman, Ishida." Zhodnotila nakoniec a gauč odsunul Chad.
Chizuru naňho chvíľu fascinovane hľadela, potom mu odhrnula tričko a keď videla jeho tehličky, odvetila: "Srať na ženské. Ja chcem chlapa!"
Ryuuken kamsi zmizol.
Potom sa narvali do postelí a dlho ešte nemohli spať, lebo Ichigo v kuse vydával strašidelné zvuky až Chizuru v kuse pišťala. No potom zrazu v najväčšom tichu zaštekal Ishidov pes a zľakli sa všetci ešte aj Ichigo tak, že radšej stíchli a zaspali.
A keď sa ráno zobudili, cítili sa akoby vôbec nespali. Niežeby tie postele neboli pohodlné, ale dlho od strachu nemohli zaspať a Ishida už o desiatej vyliezol z postele a začal ich všetkých budiť. Mali chuť ho zavraždiť, lebo chceli spať.
Ichigo najprv pol hodinu rozmýšľal, čo je na Ishidovi zrazu také divné, keď si uvedomil, že nemá okuliare. Tak mu ich schoval a neskutočne sa zabával na tom, keď ich Ishida potom pol hodinu hľadal.
"Do prdele, Kurosaki, toto už nie je vtipné! Však vidím tridsať centimetrov pred seba." Nakoniec mu ich vrátil Chad, ale zarmútili sa všetci, lebo sa na tom vlastne všetci zabávali.
A zišli dole na raňajky. Ryuuken im ich normálne urobil a... V dennom svetle v teplákoch už nevyzeral tak desivo ako včera večer.
No potom Orihime zavolala Rangiku, že jej nesie nejaké recepty a ona jej povedala, nech príde k Ishidovi, keď je uňho. Rangiku prišla keď Ryuuken fajčil na balkóne, takže si to najprv ani nevšimol.
"Ahojte!" Veselo pozdravila, keď vošla a vyzula si červené topánky na priam až neuveriteľne vysokom podpätku. Mala na sebe ešte tesné tmavé džínsy a červené tričko s ohromne hlbokým výstrihom.
Všetci ju pozdravili a vtedy sa z balkóna vrátil Ryuuken a s nedôverou na ňu pozeral. Rangiku naňho prekvapene pozrela a nikto ani nemukol. Uryuu začal len dúfať, nech sa tí dvaja tu nezačnú mlátiť, keďže Matsumoto asi nevedela, že existuje ešte nejaký Quincy.
No na prekvapenie všetkých si Rangiku chytila tvár do dlaní, v očiach sa jej zjavili srdiečka a len vykríkla: "Och, to je ale fešák! A presne môj typ!"
Všetci vrátane Ryuukena na ňu nechápavo pozerali.
Ona k nemu skočila, vyhrnula mu tričko a intenzívne začala vzdychať pri pohľade na jeho vypracovanú hruď. Potom mu chytila zadok, zase začala intenzívne ochkať a potom sa oňho s blaženým úsmevom oprela a pritisla sa k nemu. "Teda fešák, ty už by si stál za hriech... Niekoľkokrát za sebou."
Potom sa spýtala Uryuu: "Môžem si ho nechať?"
Ten keď sa po chvíli prebral zo šoku, hneď povedal: "Pokojne. Zadarmo pribalím aj jeho psa."
"Tomu sa hovorí výhodný obchod!" Zvolala nadšená Rangiku.
No Orihime sa so smiechom spýtala: "A nie ste náhodou vydatá, Rangiku-san?"
Rangiku sa sklamane ozvala: "No... Možno trochu vydatá som... Ale to ešte neznamená, že nemôžem ísť s týmto príkladným exemplárom chlapa na kávu." Opäť sa oňho spokojne oprela a keď videla ako na ňu nechápavo pozerá, odtisla sa a podala mu ruku s dlhými načerveno nalakovanými nechtami. "Och, ozaj, som Rangiku Matsumoto... Ichimaru. Poručíčka desiatej jednotky."
Ryuuken jej teda ruku podal. "Ishida Ryuuken."
Rangiku vyskočila takmer až po strop. "On má ešte aj sexy hlas!" A opäť sa naňho zavesila. Ešte hodnú chvíľu skackala okolo neho, obtierala sa oňho ako mačka a neustále vzdychala s tým, čo všetko je na ňom ešte dokonalé.
No potom zrazu povedala: "No, ja už vlastne letím, musím ísť, lebo kapitán začne vyvádzať." Rýchlo sa obula, no pri dverách sa ešte otočila na Ryuukena a priložila si ruku k uchu pričom napodobňovala telefón. "Zavolaj mi!" A nebolo jej.
Všetci hodnú chvíľu fascinovane hľadeli na dvere a potom sa Ryuuken spýtal: "Robí to tá ženská často?"
"V podstate..." Ozval sa Ichigo.
"Ale tak na vašom mieste by som sa tomu nečudovala." Povedala zrazu Chizuru. "Vyzeráte fakt dobre."
Ryuuken na ňu pozrel a všetci sa zháčili, či na ňu náhodou nevyletí, že čo si to dovoľuje. No on sa len zasmial a poškriabal sa po hlave. "Ale kde! Veď už som dávno šedivý a Uryuu sám vraví, že som workoholik."
Páni, Ryuuken sa zasmial? Ešte aj Uryuu vyzeral prekvapený.
No potom zvážnel a povedal: "Ozaj, keď už vás tu mám, smiem sa spýtať, čo si myslíte o svojej triednej?"
"Tá ženská na mne sedí." Povedal Ichigo.
"Je úplne desivá." Povedal zase Keigo.
"Občas trochu nespravodlivá." Ozval sa zase Mizuiro.
"A úchyláči na nemčine." Povedala zase Tatsuki.
"Totálne." Dodal Ichigo.
"Každý deň na mňa hovorí po nemecky." Dokončil Uryuu.
Tak sa Ryuuken priznal. "Minulý týždeň na rodičku ma totiž pozvala na rande."
"Tomu sa vôbec nečudujem." Povedala Tatsuki.
"Keď zistila, že váš syn vie nemecky, vyzerala, že ho požiada o ruku." Spomínala Chizuru.
"Dúfam, že si s tým nesúhlasil." Ozval sa Uryuu s obavami.
"Vyhovoril som sa, že mám veľa práce." Odvetil Ryuuken a tak nehorázne ishidovským spôsobom si napravil okuliare. Oni dvaja sú fakt rodina.
Uryuu odľahlo a vydýchol si. "Šťastie, že si workoholik, Ryuuken."
No Ichigo len pokrútil hlavou. "Môžeš byť rád, že tvoj otec randí. Môj sa len rozpráva s fotkou mojej mamy v obývačke."
Všetci sa schuti zasmiali. Ešte aj Ryuuken.

***
"Ale do prdele aj s tebou, Tatsuki!" Uľavil si Ichigo, keď už tri stýkrát s ňou prehral v Tekkene.
"Haha!" Víťazoslávne sa usmiala a zdvihla svoj joystick do vzduchu.
Práve sedeli u Ichiga v obývačke a drtili. Ichigo hľadal nejakú vhodnú postavu a Tatsuki zatiaľ pozerala na fotku jeho mamy, čo mali v obývačke.
"Vieš čom som si inač všimla?" Spýtala sa zrazu, keď si na niečo spomenula.
"Čo?" Spýtal sa Ichigo a vlastne ho to ani nezaujímalo.
"Že Ishidov otec mal na svadobnej fotke hnedé vlasy a teraz ich má úplne biele... A to nie je ani taký starý. Môj otec napríklad je asi taký starý ako on a šediny skoro vôbec nemá."
Ichigo si strčil do úst zopár tyčiek s čokoládovou polevou. Potom povedal: "Hm, tak ale on je šéf celej karakurskej nemocnice. Určite je celý život v strese. Však Ishida aj hovorí, že fajčí ako komín."
"Možno." Tatsuki pokrčila plecami.
No potom prešiel okolo Issihin s košom na prádlo.
"Hej, oci! Nevieš kedy začal Ishida-san šedivieť?" Spýtal sa zrazu Ichigo a čakali, že povie, že mal šediny už od dvadsiatky alebo niečo podobné.
No Isshinova odpoveď ich prekvapila. Zatváril sa akoby jeho životným snom bolo vydesiť ich na smrť a povedal: "No... To viem úplne presne. Jeho syn mal vtedy sedem rokov. Prišiel domov, zistil, že jeho otec je mŕtvy, potom so svojím synom zmizol na celý deň a keď sa vrátil, mal úplne biele vlasy."
Obaja naňho prekvapene pozerali. Potom sa Tatsuki spýtala: "A to len tak zo dňa na deň?"
"Presne." Odvetil záhadne Isshin.
"A to čo sa stalo?" Spýtal sa zase Ichigo.
"Neviem." Povedal Isshin. "Všetci sme boli mimo. Ten chlap už toho zažil fakt veľa a je to špičkový neurochirurg, takže videl pár úmrtí, ale neviem, čo ho mohlo tak príšerne vydesiť až mu obeleli vlasy. Niekoľkokrát som sa ho na to pýtal, ale vždy ma ignoroval. A keď som sa ho to pýtal stále dokola, kým mu nerupli nervy, tak po mne nahučal, že môžem byť rád, že si to odniesli len jeho vlasy a je ešte vôbec príčetný."
Obaja naňho v šoku chvíľu pozerali. "Fakt?" Spýtal sa Ichigo.
"Hej." Prikývol Isshin. "Radšej sa ho na to nepýtajte. Vždy sa ma snaží zabiť, keď to vytiahnem..." A zobral ten kôš a zmizol.
Tatsuki si len s Ichigom vymenila prekvapené pohľady a radšej sa ďalej venovali Tekkenu.

***
V skutočnosti o tom Ryuuken ešte nepovedal nikomu. Dokonca to nevedel ani jeho syn a ten bol pri tom ešte k tomu aj priamo prítomný. Raz totiž prišiel domov z práce a prekvapene zostal pozerať na svojho otca, ktorý sedel v kresle a na tvári mal sklený pohľad. Nijako nereagoval, nehýbal sa, bol už totiž nejaké dve hodiny mŕtvy. Smrť to bola prirodzená, bol už predsa starý.
Keď ho odniesla sanitka, Ryuuken si celý otrasený zapálil cigaretu, ale spadla mu na zem, keď si v panike niečo zrazu uvedomil. Jeho otec strážil jeho syna a Uryuu mal vtedy asi sedem rokov. Žeby si Uryuu nevšimol, že jeho dedo zomrel? No lenže nikde v dome nebol a prezrel aj všetky tajné skrýše na povale. Chytila ho panika ako nikdy predtým. Kde je jeho syn?! Teraz už na svete okrem neho naozaj nikoho nemá!
Rýchlo schmatol jeho fotku v prvý deň v škole a vybehol von. Celý deň nerobil nič, len sa pýtal všetkých ľudí v meste, či nevideli jeho syna. Hľadal ho celú noc a celý nasledujúci deň, ale nič. Nikto Uryuu nevidel, akoby skrátka zmizol z povrchu zemského. Večer začalo pekne liať, ale Ryuukenovi to bolo úplne jedno. Akurát sa plánoval vzdať a oznámiť to na polícií, keď si zrazu z ničoho nič uvedomil, že vie, kde je. Úplne to nechápal, zrazu mu to bolo tak jasné!
Prudko sa rozbehol na cintorín. Uryuu tam skutočne bol. V tom prudkom daždi celý od bahna hrabal rukami v hrobe svojej mamy. Snažil sa ju so slzami v očiach vyhrabať.
V Ryuukenovi by ste sa vtedy krvi nedorezali. S hrôzou v očiach pozeral na svojho syna. Potom ale podišiel k nemu, chytil ho do náruče a nechcel ho pustiť.
Uryuu sa správal akoby ho nespoznával. Nechcel sa nechať od neho objať, odstrkával sa od neho, kričal. Jediné, čo chcel bolo vyhrabať svoju mamu. Ryuuken ho však držal tak pevne, že sa nemohol pohnúť. Preto sa nakoniec prestal brániť, srdcervúco sa rozplakal a čo najhlasnejšie mohol zakričal: "Maminka!"
Bol to ten druhý najbolestnejší výkrik aký kedy Ryuuken počul. Avšak nepredčil ten, ktorý vydala jeho žena, keď v štvrtom mesiaci predčasne porodila mŕtve dieťa a náhodou ho zazrela.
Bolo to takmer ako v deň jej pohrebu. Celý pohreb Uryuu stál potichu a smutne pozeral na jej rakvu. Ryuuken ho držal za plece a nereagoval na rozhovory všetkých ľudí okolo. Bavili sa o tom, že malý Uryuu je veľmi bledý, že je určite chorý. Niektorí sa čudovali, že vôbec neplače aj keď mu mamu pochovávajú a niektorí tvrdili, že to chudák chlapec ešte celkom nechápe, veď má len päť rokov.
No keď rakvu vložili do hrobu, Uryuu zrazu z ničoho nič sa bez varovania vytrhol Ryuukenovi, rozbehol sa k hrobu a kričal: "Maminka!" Po tvári mu tiekli krokodílie slzy.
Bolo to také nečakané, že na chlapca všetci prekvapene pozreli a prestali robiť to, čo práve robili. Ryuuken sa ale chytro spamätal a malého Uryuu zachytil skôr než do toho hrobu skočil. Uryuu kričal a bránil sa, no Ryuuken si ho vzal na ruky a snažil sa ho upokojiť. Napokon sa mu to aj podarilo a malý Uryuu ochabol v jeho náručí a nehýbal sa akoby bol mŕtvy. Veľa ľudí na tomto pohrebe plakalo, no potom, čo urobil Uryuu sa rozplakali úplne všetci. Ryuuken si dokonca všimol, že Isshinovi sa triasla ruka, v ktorej držal kyticu, ktorú plánoval položiť na hrob a pár sĺz sa mu skutočne vykotúľalo z očí.
A teraz dva roky po jej pohrebe stál pri jej hrobe zas s plačúcim synom v náručí, ktorý sa ešte stále so smrťou mamy nevyrovnal. Až po hodnej chvíli bol Ryuuken schopný sa postaviť a pobrať sa domov.
Snažil sa zbaviť všetkých emócií. Jediné, čo ho trápilo bolo to, že jeho syn je zrejme podchladený, pretože bol veľmi dlho na daždi. Osprchoval ho, prezliekol a uložil do svojej postele. Uryuu hneď zaspal.
A potom išiel to isté urobiť so sebou. No keď sa dostal do kúpeľne a všimol si svoj odraz v zrkadle, neveril vlastným očiam. Už chápal prečo ho jeho syn nespoznával. Tak neskutočne sa o svojho syna bál, že mu kompletne obeleli vlasy.
A keď sa dostal do postele, Uryuu sa len rozospato spýtal: "Ocko, to si ty?"
"Áno..." Nešťastne povedal Ryuuken. "Neboj sa, Ja ťa neopustím."
Na Ryuukenovi ohromnú radosť si nič z toho Uryuu nepamätal. Preto mu pokojne mohol nahovoriť, že mu vlasy obeleli zo stresu z práce... A bez tak sa na to Uryuu nikdy nepýtal. A Isshin sa tiež nikdy nedozvedel pravdu, lebo sa Ryuuken bál, že by sa to roznieslo tak, že by sa to dozvedel Uryuu a na všetko by si spomenul. Stačilo mu, že túto hrôzostrašnú spomienku nesie v pamäti on, nepotreboval, aby si ju v pamäti uchovalo viac osôb a jeho syn už vôbec nie. Takto ho pred tým chránil.
A odvtedy začal byť ešte chladnejší než bol predtým, pretože sa venoval výlučne iba práci, aby na to nemusel myslieť. To, že sa tým zároveň aj odcudzil vlastnému synovi si uvedomil až dosť neskoro. Našťastie nebolo príliš neskoro.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rikku Rikku | 13. července 2011 v 14:45 | Reagovat

fuuuh zena, dalsi tazky kaliber B) strasne dobre to bolo... kazda cast mala to co by mala mat, a nenormalne dobre si presla od vtipnych situacii do tych vaznych... Ryuukenove sediny su tema sama o sebe :D ratalo sa mi jak tam kukali ten film a Hime rupli nervy.. a Chad len "to bola sova" XD a potom to s ich ucitelkou a Isshin jak sa zahadne tvaril XD cisty lol :D

2 angie angie | 13. července 2011 v 18:59 | Reagovat

"vošiel do mojej izby...a potom odišiel." :-D  :-D  :-D
*umrela od smiechu*
ale druhá časť bola o inom. vážna a smutná. človeku je až Ryukena  ľúto...
stá poviedka? to je pomaly niečo ako výročie :D dobrý výkon, len tak ďalej :D

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 13. července 2011 v 21:57 | Reagovat

no pani, sta poviedka je vazne podarena :D gratulujem :D kks nasmiala som sa pekne na matsumoto, jak videla na ryuukenovi xD ale najlepsia aj tak bola chizuru....Chizuru naňho chvíľu fascinovane hľadela, potom mu odhrnula tričko a keď videla jeho tehličky, odvetila: "Srať na ženské. Ja chcem chlapa!" xD to ma zabilo :D no a chudacik ryuuken, najskor sa ho vsetci boja, potom sa nanho zenska cast lepi a nakoniec ten smutny pribeh o ishidovi...pekne, velmi pekne, uz sa tesim na dalsiu cast

4 hinatau hinatau | E-mail | Web | 14. července 2011 v 15:52 | Reagovat

Tak ti gratulujem JE SUPEEEEEEER
a len pre zaujimavost ja som precitala vsetkych sto a su vsetky KAWAIIIIIIIIIIIIII

5 Simááá Simááá | 17. července 2011 v 23:11 | Reagovat

Je to uplne uuuzas  na zaciatku som sa rozosmiala hlavne.z.toho ich hororu a hisagigo dwviny a na konci som sa skoro rozplaka uplne naaadhera KAWAIIIII!!!!! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama