Confession

13. srpna 2011 v 18:46 | Sam |  Just Bleach
Deti, poviedka o IshiHime, prvá časť možno trochu fail... Vymýšľala som to so sestrou, takto to bolo najnormálnejšie :D tie ostatné dve časti sú v pohode si myslím, tá druhá sa mi páči najviac :D bola som na seba hrdá, keď som to vymyslela :D a pritom je to desná kravina :D práve počúvam tie tri pesničky od Szayela a Grimma :D Grimm má taký sexy hlas, že by mu to mali zakázať :D potom ich pridám, ale až potom čo ich Rikku preloží :D lebo tá na nich fičí ešte viac :D a inač to nečítajte :D Ďalšia poviedka je o Szayelovi... Zas tam bude Rika :D a bude to velice zaujímavé :D


Confession (Priznanie)


"Kurosaki! Orihime uniesli!" Dychčal Uryuu do telefónu.
"Čo?!" Ichigo bol úplne šokovaný. "Ako...? Prečo...?"
"Počuj, podrobnosti ti poviem neskôr. Len asi viem, kde ju držia a potrebujem tvoju pomoc." Povedal Ishida a Ichigo počul ako namáhavo dýcha, zrejme bežal.
"Dobre. Čo mám robiť?" Spýtal sa Ichigo.
Uryuu hneď povedal: "Čakaj pred svojím domom. Prídem po teba." A položil.
Ichigo to nechápal. Prečo mu rovno nepovedal kam má ísť? So Shunpo by sa tam dostal ľahko... No nič, vyšiel von a čakal, kým sa objaví. Dúfal, že je Orihime v poriadku. Pozeral na oblohu a čakal, že sa tam Ishida s tým svojím Quincy bleskovým krokom čoskoro objaví. No zrazu pred ním zastavilo veľké strieborné auto. Páni... On tam ide aj s otcom?! No keď sa nahol do okienka, videl, že za volantom sedí Uryuu a vzadu Chad a obaja boli vydesení.
"Nasadaj!" Povedal Uryuu a Ichigo hneď zmätene sadol na miesto vedľa vodiča.
"Ty máš vodičák?" Spýtal sa prekvapený Ichigo, keď Ishida hneď vyštartoval a išiel dosť rýchlo.
"Nie, ale to je teraz úplne jedno." Priznal sa Ishida.
"Počuj, ja mám vodičák, môžem šoférovať ja." Ponúkol sa Chad.
"Teraz nesmieme strácať čas menením vodiča! A okrem iného, toto auto má svoje muchy a viem ako na to." Povedal Ishida.
Odkedy sa Ichigo dozvedel, že Ishida nemá vodičák a predsa jazdí ako blázon, prudko zbledol, pripútal sa a sedel tam ako na ihlách. "A čo sa to stalo?" Spýtal sa teda a kŕčovito zvieral okraj sedadla vždy, keď Ishida predbiehal autá. A to teraz robil celkom často.
"Ktosi mi zavolal, že ju má a zabije ju, ak mu nedonesiem do zajtra päťdesiat miliónov. Nenávidím Ruukena za to, že je taký bohatý!... No a dali mi ju k telefónu a vzadu som počul vlak. Stavím sa o čo chceš, že je to v tom schátranom sklade za vlakovou stanicou."
Ichigo až dostal závrat, keď Ishida prešiel cez kopec takou rýchlosťou, až mal pocit, že sa to auto na chvíľu odlepilo od cesty a kus normálne preletelo. Teda, ak takto šoféruje bežne, tak vodičák nikdy ani nedostane. "Počuj... Dúfam, že tvoj otec vie, že si si požičal jeho auto." Povedal Ichigo s obavami, aj keď odpoveď už asi vedel.
"Nevie." Povedal Ishida a kŕčovito zvieral volant. Práve preletel cez asi tretiu červenú a smerovkám sa tiež akosi vyhýbal.
"A to mu vadiť nebude?" Opatrne sa spýtal.
"To si píš, že bude." Odvetil bledý Ishida. "Pravdepodobne ma za to stiahne z kože... Tak potom som ťa rád spoznal."
"A prečo vlastne ideme autom?!" Znovu vyzvedal Ichigo.
"Lebo Sado ani Orihime nevedia Shunpo ani nič podobné. A ty tiež nie odkedy si stratil tie schopnosti." Vysvetlil Ishida, no to už boli na mieste.
Rýchlo vystúpili a za budovou skutočne uvideli veľkú čiernu dodávku, v ktorej vnútri sa nachádzal povraz a tesniaca lepiaca páska.
"Rozdelíme sa." Šepkal Ishida. "Predpokladám, že sú hore. Každý tam vletíme z inej strany. Určite sú nepripravení a podľa toho, čo som počul v telefóne, ten týpek je mladý a z toho únosu bol pomaly viac nervózny než ja."
Tak sa pekne dohodli a čoskoro ich skutočne našli a vleteli do miestnosti. Boli štyria. Jeden veľmi mladý, ktorý hneď skríkol a od šoku odhodil zbraň. Ďalší dvaja ju neodhodili, ale triasli sa tak, že ju ani nevedeli držať rovno. Ale ten štvrtý bol vysoký asi dva metre, veľkej statnej postavy a ten sa ich vôbec nezľakol. Hrozivo sa postavil až takmer hlavou dočiahol na strop a pukol si hánky.
Ichigo rýchlo spacifikoval toho strachopuda a pribehol na pomoc Chadovi ktorý mal na starosti tých dvoch. Ten veľký sa bránil stolom proti Ishidovým strelám strieľaným z luku, ale možno to ani nebolo potrebné, lebo Ishida bol taký roztrasený že triafal dobre vedľa. Chad mu išiel na pomoc, no muž po ňom hodil ten stôl a skončil na zemi v bezvedomí s prerazeným čelom. Muž sa potom prudko zahnal po prekvapenom Ishidovi a vrazil mu tak, až padol na zem. Potom mu len kopal do brucha, ale riadne šupy.
No keď zrazu pri ňom zasvišťala guľka, preľaknuto sa otočil. Ichigo naňho mieril zbraňou jedného z tých jeho kumpánov. Chlap vzal okamžite nohy na plecia a ušiel. Tí traja sa rozbehli za ním. Ichigo s tou zbraňou vôbec nevedel narábať a až mu zle došlo, keď vystrelil. Urobil to totiž náhodou a nechcel ani pomyslieť, čo by sa stalo, keby sa trafil alebo keby sa tá guľka odrazila. No keď videl, že tá strela len trochu poškodila omietku, skonštatoval, že tie náboje sú slepé. A keďže ten veľký tak vyštartoval, očividne o tom nevedel. Zrejme to skrslo v hlave niektorého z tých mladých a tú gorilu si len najali a dobre mu zaplatili, aby ho mali ako rezervu keby sa stalo niečo neočakávané.
Ichigo teda zbraň rýchlo odhodil a Orihime odviazal. Tá šla rýchlo s plačom skontrolovať Ishidu a Ichigo skontroloval Chada. Mal pulz, bol len v bezvedomí.
Orihime zrazu vykríkla: "Sponky!... Ne-neviem ich uvoľniť!" Isteže to nevedela, určite mala nejaký šok.
Ichigo zhrozene pozrel na Chada, Orihime a Ishidu zvíjajúceho sa na zemi. "Ja vás všetkých neodnesiem!... Ja vlastne už ani neviem Shunpo!"
No Ishida sa vtedy snažil pozviechať na nohy. Išlo to len s ohromnou dávkou sebazaprenia a s Orihiminou pomocou. Mal rozrazenú peru a modrinu na líci a podľa toho ako sa držal za brucho a namáhavo dýchal aj pár zlomených rebier. "Ja to odšoférujem." Potichu povedal.
"A zvládneš to?" Vystrašene sa spýtal Ichigo.
"Budem musieť." Povedal on.
Fakt ani nemali na výber. Keďže všetkým bolo jasné, že tí mladí to už viackrát nezopakujú, žalovať ich nechceli. A ako by vysvetlili, čo robia v opustenom sklade so zbraňami so slepými nábojmi, keby zavolali sanitku? Chad bol v bezvedomí, Ichigo a Orihime šoférovať nevedeli, takže Ishida bol jediná možnosť.
S námahou tých dvoch odvliekli k autu a Ishida to nakoniec k tej nemocnici akosi odšoféroval. Občas síce vyzeral, že upadne do bezvedomia, tak Ichigo bol v strehu strhnúť volant a brzdiť keby dačo. No prežili to v pohode.
A hneď ako vošli do nemocnice, odniekiaľ sa vyrútil Ryuuken. "Uryuu!" Skríkol tak zúrivo, že sa otriasla skoro celá nemocnica.
Chada si vzali na starosti sestričky a Orihime s Ichigom a Ishidom tam len stáli a skrúšene pozerali do zeme zatiaľ čo na nich Ryuuken vrieskal. "Máš šestnásť! Šestnásť! A ukradneš mi auto aj keď ešte nemáš vodičák! Som myslel, že zomriem! Mohol si sa dakde zabiť! A ešte k tomu sa vrátiš doriadený ako..."
Nahnevane podišiel k nemu, vykasal mu košeľu a ohmatal mu hrudný kôš. Uryuu pri každom pohybe len zastonal od bolesti. "Šesť rebier, Uryuu! Šesť zlomených rebier!" Hulákal Ryuuken na celú nemocnicu. "Si ty vôbec normálny?! Do tridsiatky budeš mať zatrhnuté vychádzky!"
No potom sa rozhodol Ichigo zasiahnuť. "Prepáčte, ale to nebola jeho vina..."
"S tebou sa nerozprávam!" Skríkol po ňom Ryuuken až sa zľakol. Chcel ešte niečo povedať, ale rozmyslel si to, keď videl, že Uryuu ledva stojí a od bolesti je celý zelený. "Do kancelárie! Hneď!" Razantne ukázal na dvere.
Všetci traja sa tam skrúšene pobrali. Ako sa usadili, Ryuuken sa vybodol na to, že je v nemocnici a že niekomu to možno vadí a zapálil si cigaretu. Potom sa dal Ichigo do vysvetľovania, lebo Orihime strašne plakala a Ishida vyzeral, že už len to, že musí dýchať mu spôsobuje ohromné bolesti. Ryuuken za celý ten čas nepovedal nič, len fajčil.
A na konci zahasil cigaretu v popolníku a rozkričal sa: "Prečo Uryuu... Vysvetli mi prečo si to nikomu nepovedal?!"
Uryuu sa prestal zvíjať a potichu odvetil: "Ty aj tak nikdy nemáš čas..."
"Rozhodne by bol lepší nápad povedať mi to ako mi ukradnúť auto a nechať si dolámať šesť rebier!" Kričal naňho Ryuuken.
"Prosím, prestaňte!" Vykríkla Orihime a stále strašne plakala. "Je to moja vina, mala som dávať väčší pozor a keby tam Uryuu neprišiel, tak by som sa od strachu asi zbláznila... Ja už by som to tam dlhšie nevydržala..." Plakala tak veľmi, že sa Ryuuken konečne uľútostil.
Postavil sa a zobral ich so sebou, že im ošetrí všetky bobo. Uryuu išiel na röntgen, či nemá natrhnutý nejaký orgán. Nemal, tak sa mu tie rebrá snažil napraviť a zafixovať, čo teda veľmi príjemné nebolo podľa toho ako Uryuu stonal. Nakoniec mu čímsi natrel modrinu na líci, prelepil prerazenú peru a Ichigovi prelepil najškaredší škrabanec. Orihime bola iba v šoku, ale šálka čaju to dala do poriadku. Uryuu ešte dostal pár tabletiek proti bolesti a keďže rozhodne odmietal zostať v nemocnici, Ichigo a Orihime ho išli odprevadiť domov.
Ako vychádzali, Ryuuken im hovoril: "A odveďte ho rovno domov, žiadne okľuky! A zaracha máš dovtedy, kým si to nerozmyslím."
Orihime sa k nemu však otočila a s psími očami sa spýtala: "Môžem za ním chodiť aspoň k nemu domov, prosím?"
Ryuuken sa musel pousmiať. Pohladil ju po vlasoch a povedal: "To vieš, že môžeš."
Orihime sa mu celá naradostená poďakovala a potom zmizli.
Ryuuken si len sťažka vzdychol. Keď videl, že všetci okolo naňho pozerajú, len povedal: "Ten chlapec ma raz zabije. A to som sa doteraz tešil, že s ním nemám skoro žiadne problémy. Ak som doteraz ešte nejaký tmavý vlas mal, tak teraz už zaručene nemám."
Jedna sestrička mu povedala: "Kebyže môj syn urobí to, čo ten váš, tak by som ho pochválila a zvýšila mu vreckové."
Ryuuken len veselo pokrútil hlavou. "Nie aby mi to povedal... Že sa mi radšej nenarodila dcéra..."
Sestrička sa zasmiala a povedala: "Tá by bola horšia! Verte mi!"

***
Ichigo sedel unudený vedľa Chada a kúsok od nich revala hlasná hudba. "Teda, ísť na túto školskú diskotéku bola riadna blbosť!" Zakričal po ňom.
Chad sa k nemu nahol a zakričal: "Čože?"
Ichigo len mávol rukou. Fakt to bola nuda. Chvíľu prekvapene sledoval Tatsuki v krátkych šatách ako tancuje, lebo to ešte nevidel a zvyšok večera sa snažil od seba odtrhnúť Chizuru, z ktorej tiahlo saké a ktorá mala neskutočnú potrebu sa so všetkými bozkávať. Pár dievčat, medzi nimi aj Orihime celá červená, ho volalo k tancu, on však všetky odmietol, lebo tancovať nevedel.
Bol koniec prvého ročníka a na škole bola tradičná koncoročná diskotéka, na ktorej sa tradične všetci opili. Chad síce pil nejaké víno a dokonca aj Chizuru dal menší bozk, no Ichigo pil len džús a Chizuru sa vyhýbal na sto metrov.
Orihime práve tancovala s Tatsuki, vyzerala tak, že sa dobre zabáva a že si z Ichigovho odmietnutia nerobí nič. Ichigo zívol a pozrel na hodinky. Jedenásť preč. To je ešte len toľko? Otec po ňom kričal, nech sa nevracia skôr ako o tretej. Tak ďalej sledoval ľudí. Keigo dostal od Chizuru bozk a dosť sa napil, takže tancoval moonwalk. A Mizuiro? Ten pozeral ako obvykle do telefónu.
No a potom Ichigo uvidel niečo, čomu v žiadnom prípade nechcel uveriť. Ešte raz tam pozrel a zažmurkal, či vidí fakt dobre. Ishida sedí za stolom a slope to saké ako dúha. Ishida a alkohol?! Nie... V tej fľaške musí byť voda alebo čo. Vždy, keď išli niekde spolu, všetci si súborne objednali kofolu, jedine Chizuru a Keigo niečo tvrdé. A Ishida bol jediný, ktorý to kritizoval a vždy tvrdil, že nechápe, čo im na tom alkohole chutí.
Tak ako tam tak Ichigo sedel, kopol do Chada a ukázal smerom, kde je Ishida. Tomu skoro zabehlo víno a obaja na seba prekvapene pozreli a pokrčili plecami. Teda, chalan sa nezdá. Nechali ho teda tak, keď sa zrúbe pod obraz Boží, jemu bude zle. Chvíľu ešte čakali, že začne tancovať makarenu s Keigom a polhodinu si bude kontrolovať mandle s Chizuru, no nie. Keď za ním Chizuru prišla, odťahoval od nej tvár a pobozkať ju nechcel ani keby sa čo dialo. Tak to napokon vzdala a on tam zvyšok večera sedel sám, nikto si ho nevšímal a stále pil to saké.
No a okolo pol jednej ráno sa zrazu postavil a snažil sa vyjsť z miestnosti. Chvíľu mu trvalo, kým našiel dvere a tou opileckou chôdzou vrážal do úplne všetkého, čo sa mu priplietlo do cesty. Ichigo pozrel na Chada a ten prikývol. Nech už Ishida šiel kamkoľvek, s toľko promile v krvi sa nikde nedostane. Nenápadne sa vybrali za ním.
Na chodbe nebol nikto. Ishida chodil popri stene, zrejme mal dojem, že je celá chodba nahnutá. Z telocvične sa ozývala tlmená hudba.
"Hej, Ishida!" Zakričal Ichigo.
Ishida sa prekvapene otočil, zapotácal tak, že sa musel oprieť chrbtom o stenu a na Ichiga ukázal prstom. "Kurosaki!" Zvolal opileckým ťahavým hlasom. "Choď mi z očí, lebo ti strelím šíp medzi oči!" Potom sa snažil zaostriť, no keď sa mu to nedarilo, ešte dodal: "Len mi budeš musieť povedať, ktorý z tých dvoch ksichtov, ktoré máš je tvoj pravý." Zasmial sa sám sebe aký je vtipný, no hneď sklamane prestal, keď si uvedomil, aké je to trápne. Opäť sa otočil a pridržiavajúc sa steny pokračoval ďalej.
"Ty si opitý..." Povedal Chad.
"Ale totálne!" Ishida rozhodil rukami a opäť sa musel pridržať steny, aby nespadol. "A celé je to Kurosakiho vina!"
"Moja vina?" Nechápavo sa spýtal Ichigo.
"Hej, tvoja!" Povedal Ishida. "A chceš vedieť ešte niečo? Myslel som si, že mi bude lepšie, ale hovno mi to pomohlo!"
No vtom ho naplo. Chad k nemu pribehol a prehodil si jeho ruku okolo krku. "Poď, vydrž to." A rýchlo ho odvádzal na záchod. Nevydržal to a ovracal polovicu cesty, no nakoniec ho predsa len priviedli ku záchodovej mise, kde vracal ešte hodnú chvíľu akoby mu za to platili.
"Skočím po pohár na vodu a vreckovky." Povedal Ichigo a odbehol preč.
Než sa stihol vrátiť, z Uryuu bola úplná troska. Objímal záchodovú misu a v prestávkach plakal a vracal. Ichigo naňho zostal zarazene pozerať. Čo mu to napadlo?
Chad sa k nemu otočil a povedal: "Myslím, že zapíjal smútok."
"Ja už viac nechcem..." Vzlykal Ishida v prestávkach keď ani neplakal a ani nevracal. "Nechajte ma tu zomrieť..."
"No to určite!" Povedal Ichigo a naplnil mu pohár vodou. No hneď ako tú vodu vypil, tak ju vyvrátil. "Do kelu! Však bude úplne dehydrovaný!" Ichigo sa zľakol.
Ishida si potom sadol na zem, oprel sa o stenu a len ďalej plakal. "Keď ja som len chcel... Aby si ma všimla... Ale ona na mňa ani nepozrela... Ona ma určite nenávidí..." Vzlykal.
"Ale to nie je pravda." Upokojoval ho Ichigo. "Určite ťa má rada, len mala niečo iné na práci." Nemal ani potuchy, kto to je tá "ona", ale neriešil to.
"Ona vidí len teba!" Nahnevane na Ichiga ukázal. "Neznášam ťa!... Ja ju chcem... Ja ju ľúbim!... Je to tvoja vina!"
"To vieš, že je to moja vina. Celé je to moja vina." Prikyvoval Ichigo a opäť mu dal piť vodu. No zase ju vyvrátil. "Počuj, Chado, toto už nie je žiadna sranda." Povedal vydesený Ichigo. "Musíme doňho dostať tú vodu, však je úplne dehydrovaný! Dostane otravu alkoholom, a to mu nepomôže ani svätená voda... Odnesme ho radšej domov."
No Chad prekvapivo pokrútil hlavou. "Myslím, že to nie je dobrý nápad."
Ichigo len žasol prečo nie? Veď jeho otec je primár celej nemocnice... Aha... Kebyže v takomto stave dojde domov Ichigo, tak ho Isshin stiahne z kože. A vydať Uryuu v tomto stave napospas zúrivému Ryuukenovi... To fakt nie je dobrý nápad. "Vieš čo, odnesme ho ku mne domov, ocko to hádam zvládne." Nakoniec povedal Ichigo.
Chad prikývol a obaja sa snažili Ishidu postaviť. No ten už pomaly strácal vedomie a vstávať sa mu určite nechcelo. "Nechajte ma umrieť..."
"Počuj, Ishida, prestaň blbnúť!" Ichigo sa začínal hnevať. "Si myslíš, že tá baba bude rada, že si sa upil k smrti?! Veď ti ani na pohreb nepôjde!"
Ishida prekvapene zažmurkal, ale zdalo sa, že to zabralo, lebo sa snažil postaviť. No a nakoniec kráčali k Ichigovi domov, každý mal prehodenú jednu Ishidovu ruku okolo svojho krku, podopierali ho z oboch strán a on ledva prepletal nohy.
"Prečo... Ju vôbec nezaujímam?... Ja chcem, aby ma ľúbila..." Ishida stále vzlykal.
"Ale to vieš, že ťa ľúbi." Ubezpečoval ho Ichigo. "Uvidíš, že sa vezmete a budete mať kopu Quincy detí."
"Ale ja nechcem Quincy deti..." Ishida vzdychol.
"Tak si adoptujete kopu normálnych detí." Opäť vravel Ichigo.
"Ale to hovoríš len preto, že som opitý..." Vravel Ishida.
"Ale to vieš, že nie. Určite miluje len teba." Trepal Ichigo a fakt nemal potuchy o kom je reč.
Cesta k Ichigovi zvyčajne trvala päť minút, teraz to bolo pätnásť. A keď odomkol, zrazu sa vyrútil Isshin. "Ha! Ešte nie sú tri! Padaj nazad!" No keď uvidel Ishidu, zarazene zostal pozerať.
"Počuj, oci, urob s ním niečo!" Povedal Ichigo a snažil sa ho posadiť na stoličku. "Vyvrátil aj raňajky z minulého týždňa a neviem doňho dostať vodu. Však tu zhebne."
"Čo to pil?" Spýtal sa Isshin a pozrel mu do zreničiek.
"Myslím, že saké." Povedal Chad.
"A jedol niečo?" Opäť sa spýtal.
"Nevidel som." Ichigo pokrútil hlavou.
"Tak potom dobre, že to všetko vyvrátil." Povedal Isshin a naplnil mu pohár vodou. Dal mu však iba jeden glg. Ichigovi až teraz zaplo, že dávať človekovi, ktorý si takmer vyvracal aj orgány plný pohár fakt asi nebol dobrý nápad. Potom ho vzali do ambulancie a Isshin mu hneď dal detoxikačnú infúziu.
"Ako často pije?"
"Práveže toto bolo prvýkrát, čo som ho videl niečo piť." Priznal sa Ichigo.
"Ejha..." Isshin sa chytil za hlavu. "A čo mu to napadlo?"
"Stále trepal, že ho nejaká baba ignoruje a že ako veľmi ju miluje." Vysvetlil Ichigo.
Isshin kýval hlavou. "Taký mladý... Ten si ich ešte nájde... Zajtra zavolám jeho otcovi, že išiel spať k nám... Neboj, nič mu nepoviem." Ubezpečil Ichiga, keď videl, že chce namietať.
"Ďakujeme." Povedal Chad.
"Nemáte za čo." Isshin len kývol rukou.
Chad potom išiel domov a Ichigo s Isshinom išli spať.
A ďalšie ráno okolo desiatej vyšiel Ishida von. Vyzeral hrozne, bol strapatý, mal kruhy pod očami a bol ešte bledší než normálne. Žmúril, určite ho strašne bolela hlava.
"Dobré ráno!" Pozdravila ho Yuzu.
Ishida na ňu vyjavene pozrel, že kto to je?!... A kde to vlastne je?! "Dobré ráno..." Odzdravil a sadol si vedľa Ichiga, ktorý sedel za stolom, jedol hrianku a kývol mu. "To som u teba?" Spýtal sa.
"Hej." Ichigo kývol hlavou.
"A to ako som sa sem dostal?" Nechápavo sa spýtal.
"No... Včera si sa nalial ako dobytok a keďže som mal dojem, že tam fakt umrieš, tak sme ťa doniesli sem, nech ťa oco opraví, lebo tvoj otec by ťa určite zabil aj kebyže to prežiješ." Ichigo vysvetlil.
Ishida nechápavo zažmurkal. Zrejme mal fakt obrovské okno. "A to čo som robil, keď si mal dojem, že umriem?" Spýtal sa.
"No..." Ichigo olizol lyžičku, ktorý vytiahol z čaju a priam sa vyžíval v tom ako mu to rozprával. "Tak najprv si vypil skoro celú fľašku saké, potom ovracal celú cestu na záchod, reval si akoby ti vyvraždili rodinu a celý čas po mne vrieskal, že je to moja vina, že ťa tá holka nemiluje."
Ishida naňho šokovane pozeral a komplet celý očervenel.
Ichigo však pokračoval: "Celý ten čas som ti musel hovoriť, že je to určite moja vina a že tá baba ťa miluje a budete mať spolu kopu Quincy detí, inak si sa hodil o zem a chcel umrieť. Lenže potom si povedal, že Quincy deti nechceš, tak som musel povedať, že si potom adoptujete kopu normálnych detí... Mimochodom, koho to tak strašne miluješ?"
"Na to sa ma, prosím, nepýtaj." Povedal Ishida celý červený. "V skutočnosti sa mi len trochu páči, akosi som to prehnal..."
No to mu Ichigo neveril. Opitý človek vždy hovorí pravdu.
No potom vošiel do izby Isshin s telefónom. "Spal u nás lebo sa vrátili dosť neskoro a ku nám to bolo bližšie... Opitý? Ale nieeeee..." Zrazu zarazene protestoval. "No dobre, možno bol trochu v nálade, ale nič vážneho... Hej, pošlem ho domov." A položil. Potom sa otočil na Ishidu: "Snažil som sa, ale asi mi to neuveril."
"To je v pohode." Ishida kývol rukou. Potom sa postavil. "Ďakujem vám veľmi pekne a prepáčte, že som vám spôsobil problémy." Povedal a chcel odísť.
"Počuj a nezabije ťa otec za to?" S obavami sa spýtal Ichigo.
Ishida pokrútil hlavou a povedal: "Naposledy ma zbil, keď som mal rok a pol a ani to ma nebolelo, lebo som mal plienku." Tak sa rozlúčil a skrúšene sa pobral domov.

***
Tatsuki akurát išla domov z tréningu a rozmýšľala nad Orihime. Chudera, ten rozchod s Ichigom ju zobral... Dúfala, že Ichigo ju konečne urobí šťastnou.
A zrazu ho uvidela... Práve vychádzal z galantérie s taštičkou s nákupom. Usmiala sa a pokrútila hlavou. Je to čistý týpek. Akurát plánovala ísť ďalej, keď kútikom oka zazrela nejaké bežiace dievča. Prišla za Ishidom... Netváril sa, že by ju poznal, Tatsuki ju tiež nepoznala. Vyzerala, že ho chce zbaliť. Niečo hovorila, usmievala sa a... Ishida sa usmial na ňu, ona sa začervenala a zachichotala...
Tatsuki padla sánka. On s ňou flirtuje! On s ňou normálne surovo flirtuje! Práve rozmýšľa nad tým, že dúfa, že s ním Orihime bude šťastná... Nevidí ju asi dve hodiny a už balí inú! Ty vole, Ichigo už od Tatsuki po hube dostal, teraz dostane aj Ishida.
Vzbúrila sa v nej žlč, ale ovládla sa. Rozbehla sa k nemu a celá nadšená po ňom kričala: "Uryuu!"
On aj to dievča na ňu prekvapene pozreli. Ishida bol riadne v šoku, ešte v živote ho neoslovila krstným menom.
"Prepáč, že meškám! Čakáš dlho?" Spýtala sa, keď sa dostala k nemu.
On na ňu nechápavo zažmurkal. O čom to hovorí? No zostal ešte viac v šoku, keď ho zrazu prudko objala, pobozkala na líce a povedala: "Tak si mi chýbal, láska!" Potom s úsmevom pozrela na dievča. "A ty si...?"
"Eh... Ja som sa len pýtala koľko je hodín..." Povedala ešte v šoku s citeľným sklamaním v hlase. Potom otočila a odišla.
Ishida prekvapene pozeral striedavo raz na jednu, raz na druhú.
"Poď láska, teraz si to užijeme!" Povedala Tatsuki s úsmevom, chytila ho za ruku a kamsi ho ťahala.
On bol ešte v šoku, ale keď si uvedomil, že čím sú ďalej, tým ide rýchlejšie a tým ho drží surovejšie, vycítil, že má asi problém. Rýchlo ho dovliekla do akejsi tmavej uličky, kde nehrozilo, že by ich niekto zbadal a surovo ho oprela o stenu. Skôr než si stihol uvedomiť, čo sa deje, zdvihla ruku a strelila mu takú silnú facku, až mu vypadol nákup z ruky. Plesk! On na ňu nešťastne pozrel a rukou si chytil svoje bledé líce, na ktorom sa začínal vynímať červený odtlačok Tatsukinej ruky.
"To čo malo znamenať?!" Nahnevane naňho vyštekla.
"Nič..." Skrúšene povedal a tváril sa tak zúbožene, že mala chuť ho objať a pusinkovať. Našťastie sa ovládla.
"Tak ja tu do teba vkladám také nádeje, že s tebou bude Orihime šťastná a ty ledva vyjdeš z domu a hneď flirtuješ s nejakou babou!" Kričala po ňom a nahnevane mu štuchala ukazovákom do hrudi.
Ishida bol od nej síce o dosť vyšší, teraz však bol úplne maličký. "Ale ja som s nikým neflirtoval..." Nešťastne sa bránil.
"Sa láskavo rozhodni, či chceš Orihime alebo niekoho iného! Buď ona alebo niekto iný, nič medzi nie je!"
Hm... Teraz, keď sa vykričala, hneď sa cítila lepšie. Prestala sa hnevať a keď zrazu rozmýšľala racionálne... Jejda, chudák! V podstate sa len usmial na nejakú babu a ona sa usmiala naňho... To neznamená vôbec nič a ona ho tu už otĺka. Začala sa cítiť trochu trápne.
Akurát sa chcela ospravedlniť, keď Ishida zrazu povedal: "Vďaka."
Tatsuki naňho nechápavo pozrela.
Zdvihol si nákup, na líci mal ešte stále ružovú stopu a s rozhodným pohľadom v očiach povedal: "Nemal by som sa obzerať po iných dievčatách, či by niektorá nemala záujem a skrátka to Orihime povedať, nie?"
Tatsuki len prekvapene zažmurkala.
"Áno, idem jej to povedať." Prikývol a Tatsuki zakývala ako odchádzal. Ona ešte chvíľu nechápala a potom zrazu zistila, že je na seba hrdá.
Ishida hneď prišiel ku Orihime a zaklopal.
Keď otvorila dvere, vyzerala byť utrápená, no keď ho zbadala, tvár sa jej úplne rozžiarila. "Uryuu!"
On jej chytil obe ruky a vážne povedal: "Musím ti niečo povedať..."
Orihime prekvapene zažmurkala a začala sa báť, keďže sa tváril tak vážne.
"Ľúbim ťa." Priam až žasol. Ono sa mu tak neuveriteľne uľavilo.
Orihime sa usmiala a pohladila ho po líci. "Aj ja ťa ľúbim, Uryuu."
"Ale ja ťa veľmi ľúbim." Znovu vážne povedal. "Ja som sa do teba zamiloval."
Orihime sa hneď zaplnili oči slzami a tuho ho objala. On ju tiež tuho chytil, ale už sa necítil tak dobre. Prečo jej je do plaču? Pokazil to?
Orihime sa až po hodnej chvíli od neho odtiahla a povedala: "Pamätáš si, keď som ti vtedy v nemocnici povedala, že ľúbim dvoch chlapcov naraz?"
Ishida mal chuť sa obesiť... On na toho druhého úplne zabudol.
"Tak ten druhý chlapec si bol ty." Odvetila.
Čo?! Ishida to akosi nevedel pochopiť. "Veď si povedala, že si sa s ním bozkávala..." Pripomenul jej.
"Tak hej, ale... Nejako som uvoľnila sponky a vymazala som ti spomienku a neviem ako..." Vysvetlila a pokrčila plecami. Potom ale zarmútene povedala: "Vieš... Ja viem, že by som ťa teraz asi mala pobozkať, ale ja sa bojím, že by som sa zase rozplakala."
"Ty ma ľúbiš..." Povedal ako v tranze.
Ona prikývla.
A potom sa ale začal rehotať tým najúprimnejším smiechom aký kedy počula. Tuho ju chytil do náruče a až sa s ňou zakrútil. Tešil sa tak veľmi až sa smiala s ním. Človek by čakal, že mu povedala, že je s ním tehotná. Potom jej celý šťastný dal bozk na čelo. "Počuj... Ja musím ísť domov, ale hneď ako tam prídem, tak ti zavolám." Povedal. "A ľúbim ťa! Veľmi! Naozaj veľmi!" Ešte jej to povedal, aby si bola načistom a išiel domov bleskovým krokom.
Telefón jej zazvonil minútu potom, čo odišiel.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sayumi Haradane Sayumi Haradane | Web | 13. srpna 2011 v 19:26 | Reagovat

Ahoj prepáč,že nekomentujem poviedku,ale teraz ti potrebujem oznámiť,že u nás prebieha triedenie SB a bola by som rada,keby si sa zapísala: http://morino-idate.blog.cz/1108/triedenie  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama