Help

7. srpna 2011 v 11:48 | Sam |  Just Bleach
Tak... Zopár vecí vám musím zdeliť. Našla som taký funny obrázok z HP, že som sa skoro udrbala xDD potom pridám :D Ďalšia vec, na chate nám lietali stále osy... Mali aj zopár označení :D Mama: "Koza jedna!" Sestra: "Lama!" Ale vyhral to ocino: "Sviňa jedna prúžkovaná!" :D ďalej :D tá nemenovaná osoba v prvej časti poviedky... Tvárime sa, že to nie je ten, o ktorom všetci vieme, že to je on :D Potom sa mi podarilo skrížiť meno Uryuu a Ryuuken a vzniklo z toho Uryuuken :D priam som žasla aké majú tí dvaja podobné mená :D A ja viem, že je to fail :D ale skrátka sa to tam dostalo samé :D takže ten fail tam môžete ignorovať :D a nečítajte to :D



Help (Pomoc)


"Ja už fakt neviem, čo so sebou." Hovoril Uryuu nešťastne. "Na jednej strane som šťastný, že je šťastná ona a na tej druhej chcem, aby bola so mnou."
Práve sedel na gauči a mal vyložené nohy na taburetke pred sebou. Mal prekrížené ruky na hrudi a pozeral von oknom. "Viete, som z toho úplne zmätený. Viem, že ho má rada, ale zároveň mám dojem, že aj mňa má možno trochu radšej. Ale iba niekedy. No a teraz fakt neviem, či ju mám nechať tak, aby bola s ním, alebo sa mám snažiť získať si ju pre seba."
Jeho poslucháč sedel oproti nemu v kresle s prekríženými nohami, pozorne ho počúval, pozeral naňho a ohýbal v rukách ceruzku. Zatiaľ nepovedal vôbec nič.
Uryuu naňho pozrel. "Chápete ma, nie?"
Muž pomaly prikývol.
Uryuu pokračoval: "Naozaj neviem, čo si ona myslí. Čo ak má naozaj rada iba jeho? Ale čo ak nie? A tak premýšľam... Čo by sa stalo kebyže sa do toho skrátka nebudem miešať? Možno by sa nakoniec rozišli a chcela by mňa... Alebo s väčšou pravdepodobnosťou by si našla niekoho iného, pretože mňa berie iba ako kamaráta. Ale čo keby sa vôbec nerozišli? Potom by sa vzali a ja by som ich deťom šil šatičky..."
Zošuchol sa nižšie na gauči a s neprítomným pohľadom pozeral pred seba. "Už to normálne vidím... Príde mi oznámenie, že ma pozývajú na svadbu... Bude mať nádherné šaty a bude v nich taká prekrásna, že sa od smútku opijem tak, že sa vyspím s Honsho. Potom budeme riešiť či je alebo nie je tehotná. Nebude, tak zase budem drtiť flashky na facebooku a venčiť Ryuukenovho psa ako vždy. Keď budú čakať tretie dieťa, tak od zúfalstva zavolám von Mátohu, ktorá so mnou otehotnie. Vezmem si ju, potom sa rozvedieme, moje dieťa ma bude nenávidieť, Ryuuken medzitým umrie za počítačom, lebo sa prepracuje a nakoniec zo mňa bude skrachovaný alkoholik a umriem na cirhózu pečene. A tak konečne vyhynú Quincy. Vlastne nie... Ešte budem mať to dieťa... Ale to ma bude nenávidieť a ani nebude vedieť, že niečo ako Quincy existuje. Tak ho omylom zabije nejaký Shinigami."
Muž prestal ohýbať ceruzku už pred hodnou chvíľou a celý tento monológ na Ishidu nechápavo pozeral s pobaveným výrazom v tvári. Keď to konečne vstrebal, len sa ozval svojím zamatovým hlasom: "Čo keby si prestal plánovať katastrofické scenáre na tridsať rokov dopredu?"
Uryuu nereagoval a stále pozeral neprítomným pohľadom pred seba. A potom sa ozval akoby to vôbec nepočul: "A keď umrie Ryuuken a ja nebudem doktor, tak tú nemocnicu dajú na starosť Kurosakimu..." Teraz na muža zhrozene pozrel a povedal: "To je hrozné."
Muž s hlasným treskom položil ceruzku na stôl, čím sa Uryuu prebral. "Stačilo." Povedal. "Prestaň myslieť na ďalekú budúcnosť a sústreď sa na niečo pozitívne. Choď za svojou vysnenou kariérou a všetko okolo toho skrátka nerieš. Sústreď sa na svoj sen, aby si neskončil s cirhózou pečene a nebuď nešťastný aj keby si predsa len musel šiť šatičky pre tretie dieťa Kurosakiho s Orihime."
Uryuu potom len potichu povedal: "Veď ja som to nemyslel vážne... Žiadne dieťa mať nebudem, lebo zrejme budem do konca života panic..."
Muž sa hlasno zasmial. "Presne to som si v tvojom veku myslel aj ja." Vzal si zo stola hrnček s kávou s namaľovaným obrázkom blížencov a odpil si.
"Ale čo keby..." Začal Uryuu, no muž ho prerušil.
"Je úplne zbytočné rozmýšľať nad tým, čo by bolo keby, keď žiadne keby nie je. Nech už to bude akokoľvek, skrátka sa s tým zmier. Možno si teraz myslíš, že už nikdy nikoho milovať nebudeš, ale nikdy nevieš, kedy náhodou narazíš na dievča, do ktorého sa zamiluješ ešte viac."
Uryuu pokrčil plecami a pozrel do mužových hnedých očí. "A čo mám robiť teraz? Mám sa jej vyhýbať?"
Muž však razantne povedal: "Určite nie." Hrnček opäť položil na stôl a prekrížil si aj ruky. "To by si urobil to najhoršie, čo by si urobiť mohol. Buď s ňou tak často ako len môžeš. Nevyznávaj jej zase lásku, správaj sa k nej tak milo ako vždy. Aby vedela, že ju máš naozaj rád a nech sa deje čokoľvek, stojíš pri nej. V tom prípade bude rozhodnutie na nej koho si vyberie."
Uryuu sa zahniezdil. "Stále pri nej? Ale keď tam je Kurosaki, tak si ma vôbec nevšíma... A to bolí..."
"Tomu rozumiem." Muž kývol hlavou.
"Fakt? Alebo to len tak hovoríte?" Pochybovačne sa spýtal Uryuu so zdvihnutým obočím.
Muž sa usmial a povedal: "Isteže to len tak hovorím. V skutočnosti tomu absolútne nerozumiem a vôbec ma to netrápi."
Uryuu si sťažka vzdychol.
No muž pokračoval: "No moja takmer storočná prax s psychológiou a skúmaním ľudí mi hovorí, že keď urobíš toto, tak to určite ľutovať nebudeš."
Uryuu si teda zložil nohy z taburetky a postavil sa. "Tak dobre, budem sa k nej správať akoby s Kurosakim nechodila... Uvidíme, čo urobí. Ale keď skončím s Mátohou, tak sa naštvem... A mimochodom, vôbec neviem, prečo počúvam práve vás."
Muž sa usmial spoza svojich okuliarov s čiernym rámom a veselo povedal: "Hádam, že nemáš veľmi na výber."
"Pravda." Odvetil Uryuu a vyšiel von.

***
Zo všetkých ľudí, ktorí sa dohovorili prišli nakoniec iba Ishida, Ichigo, Chad a Nozomi.
"Kde máš babu?" Pochybovačne sa spýtal Ishida Ichiga.
"Išla pozrieť na nejakú Tatsukinu súťaž, či čo to bolo." Odvetil on.
"A čo Kon?" Opäť sa spýtal Ishida.
"Ja som ho volal, ale nechcel ísť." Povedal zmätený Ichigo a pokrčil plecami.
Nozomi sa tvárila akoby sa jej nikam vôbec nechcelo. Ale rozhodli sa, že ju zoberú na kolotoče, nech si aspoň trochu užije. Tak sa tam pobrali. Nakoniec aj dobre urobili.
Behal tam nejaký chlap prezlečený za piráta, ktorý strašil malé deti a potom sa s nimi fotil, ale keď sa pred ním zjavil Chad, keď sa rozhodol zaútočiť na Nozomi, tak sa zľakol až zvrieskol a spadol na zadok. Ichigo išiel s Nozomi do strašidelného zámku a keď sa vrátili, Nozomi sklamane povedala, že to bola nuda a Ichigo sa celý bledý ešte pol hodinu strhával pri každom prudšom zvuku. Nakoniec mu capla zmrzlina na zem a Ishida komplet zaownil pri jednom stánku, kde ste mali lukom s šípmi strieľať do terča, aby ste niečo vyhrali.
Najprv zaplatil, potom predavačovi povedal, nech si rovno zloží toho veľkého ružového zajaca, ktorý je hlavná cena. Ten sa len zasmial a povedal, že najprv musí trafiť do stredu terča. Prekukol ich fintu. Luk bol úplne zlý, šípy príliš ľahké a pri vetre sa ľahko mohli odchýliť a terče síce vyzerali veľké, no bol to len optický klam a šípy sa na nich ťažko držali. Strelil silnejšiu ranu trochu doľava a vietor urobil svoje a šíp prudko vrazil presne do stredu. Všetci ľudia v okolí stánku len čumeli s otvorenou hubou vrátane predavača a keď do toho istého terča presne do stredu strelil aj ďalšie dva šípy, keďže mal tri pokusy, predavač mu len veľmi neochotne podal veľkého zajaca, ktorého daroval nadšenej Nozomi.
Ichigo chcel tiež zaowniť a chcel vyloviť z automatu plyšového medveďa. No keď to na tretíkrát rozfailil, sklamane to celý červený vzdal.
A keď išli domov, stále sa smiali a veselo vtipkovali. No ako rýchlo sa smiať začali, tak rýchlo aj prestali.
Ishida išiel prvý, chvíľu išiel dozadu ako sa s nimi bavil, no keď sa otočil, prekvapene zostal stáť, lebo sa pred ním zjavil akýsi vysoký muž. Mal tmavé vlasy, jasné zelené oči a veľmi peknú tvár. Potom povedal čosi po francúzsky, rozumeli akurát slovo "Quincy" a v tom momente sa Ishida zrazu zvalil na zem. Muž držal v pravej ruke krvavý nôž a Ishidovi sa na bielom kabáte rýchlo zväčšovala krvavá škvrna.
Nozomi takmer prestala dýchať a Chad len prekvapene pozeral na muža. Jediný, kto začal konať okamžite bol Ichigo, ktorý si bleskovo vyzliekol sveter, Ishidovi rozopol kabát a sveter mu pritlačil na ranu s cieľom zastaviť krvácanie. Potom sa prebral Chad, uvoľnil ruku a s krikom sa rozbehol zaútočiť na toho muža. Muž sa rozbehol, zahol za roh a Chad zmizol za ním.
"Nozomi! Okamžite volaj sanitku!" Zakričal po nej Ichigo, lebo jeho znalosti prvej pomoci neboli natoľko dostatočné, aby to krvácanie zastavil. Mohol ho len potlačiť, no aj tak hrozilo, že vykrváca. Okrem toho bol v bezvedomí, tak sa bál, že mu ten muž poranil akýsi dôležitý orgán. Ak mu trafil len pečeň, tak by sa z toho mohol dostať, ale ak mu trafil aj žlčník, tak...
Nozomi vzala Ichigov telefón z jeho vrecka a tak sa jej triasli ruky, že trikrát vyťukala nesprávne číslo. Chad sa za chvíľu vrátil s tým, že muž ušiel. Sanitka prišla za chvíľu a zrazu, ani nevedeli ako, sa ocitli v Ryuukenovej kancelárii. Sedeli skrúšene na stoličkách oproti jeho stolu a čakali, kým sa vráti.
Keď svojho syna uvidel, zbledol a zúrivo kričal, nech okamžite pripravia operačku. Sestrička mu nechcela dovoliť svojho syna operovať, pretože bol taký rozrušený, až sa úplne triasol. Ryuuken sa za to na ňu rozkričal tak, že sa rozplakala, avšak potom prišiel iný chirurg, ktorý Chada, Nozomi a Ichiga poslal do jeho kancelárie a snažil sa Ryuukena upokojiť.
Ryuuken do kancelárie prišiel asi za desať minút a celý ten čas ani jeden nepovedal ani pol slova. Tváril sa prísne ako vždy akoby to bolo v poriadku, no neušlo im, že sa mu stále triasli ruky.
Sadol si oproti nim a povedal: "Trafili mu žalúdok a bránicu. Ešte je na operačke, ale zranenie nie je natoľko vážne, aby to ohrozilo jeho život, myslím."
"To som rád." Povedal otrasený Ichigo.
"Čo keby ste mi povedali, čo sa stalo?" Opäť sa spýtal Ryuuken.
"Sami ani veľmi nevieme." Povedal Ichigo. "Zrazu sa pred Ishidom zjavil akýsi chlap, ktorý ho skrátka zapichol."
"Čo to bolo za chlapa?" Opäť sa spýtal Ryuuken.
"Nikdy som ho nevidel." Povedal Ichigo a krútil hlavou.
No potom sa ozval Chad: "Vysoký asi meter deväťdesiatpäť, krátke hnedé vlasy, jasné zelené oči, v tvári bol celkom pekný, vek asi dvadsaťpäť, možno viac. Bol štíhly, mal dlhý čierny kabát, bledé rifle a čierne topánky k obleku. Na rukách kožené rukavice, hovoril po francúzsky a keď som sa za ním rozbehol, zahol za roh a zdalo sa mi, že... Ale nič." Radšej sa rozhodol, že to nepovie a Ichigo len nechápavo pozeral ako si Chad mohol všimnúť toto všetko.
"Čo sa ti zdalo?" Okamžite na to vyzvedal Ryuuken, ktorý sa pri každej ďalšej charakteristike toho muža viac a viac mračil.
"Ale to sa mi asi len zdalo..." Povedal Chad. "Keď zahol za ten roh, skrátka zmizol akoby sa vyparil, ale prisahal by som, že som videl, že zrazu roztiahol krídla..."
Nozomi a Ichigo sa ani nestihli zamyslieť, čo to má znamenať, pretože Ryuuken zrazu zúrivo tresol dlaňou po stole a skríkol: "Prekliate okrídlené potvory!" A vybehol von. Všetkými tromi až myklo.
Ryuuken sa už nevrátil, tak sa po čase pobrali domov.

***
Ishida sa prebral o tri dni z bezvedomia, tak ho všetci prišli navštíviť naraz. Ležal na posteli, všade mal nastrkané hadičky, jednu mal dokonca aj v ústach, preto nemohol hovoriť.
Orihime najprv držala Ichiga za ruku, no hneď sa ho pustila a so slzami v očiach vystrašená skríkla: "Ishida-kun! Tak sme sa o teba všetci báli! Chceš, aby som ťa vyliečila?"
No Ishida len pokrútil hlavou a niečo zamrmlal. Vôbec mu nerozumeli, mal predsa hadičku v ústach prilepenú leukoplastom.
Orihime zostala veľmi sklamaná, že nemôže urobiť vôbec nič a oči sa jej zaplnili slzami ešte viac.
"Sme radi, že si živý." Povedal Chad, usmial sa a položil kyticu, ktorú mu kúpili do vázy.
"Ako ti poviem Ishida, takto nás vydesiť..." Ichigo sa naňho usmieval.
"Mal by si vedieť, že keď ťa ten chlap prebodol, všetci sme zostali zarazene stáť a jediný Ichigo si zachoval duchaprítomnosť a dal ti prvú pomoc. Možno by si to ani neprežil, keby tam nebol Ichigo." Povedal hneď Chad.
Ichigo očervenel ako paprika. "Zas to nemusíš preháňať, Chado! Veď som mu len pritlačil sveter na ranu."
No Ishida k nemu vystrel ruku s infúziou a na znak vďaky kývol hlavou.
Ichigo tú ruku chytil a povedal: "Ty by si pre mňa urobil to isté. Mimochodom... Poznáš toho chlapa, čo ti to urobil?"
Ishida len pokrútil hlavou.
"Tvoj otec ho asi pozná." Povedal zase Ichigo. "A inač, vraj mal krídla. Hovorí ti to niečo?"
Ishida sa zatváril prekvapene a opäť pokrútil hlavou.
"Tak, keď ti z huby vyberú tú hadičku, spýtaj sa ho na to. Ja sa ho príliš bojím." Ticho a skrúšene dodal Ichigo a Ishida sa trochu usmial.
No potom vošiel Ryuuken a chvíľu zmätene pozeral, keď tam zbadal toľko ľudí. "Priniesol som ti knižky a empétrojku, Uryuu." Povedal a položil to na stolík. Potom chvíľu montoval v prístrojoch, čo mal Ishida pri sebe a naprával mu hadičky.
Uryuu ťahal Ichiga za rukáv, no on len celý červený krútil hlavou. Naozaj sa Ryuukena bál.
Tak to urobil Chad. "Nejaké nové informácie o tom útočníkovi?"
"Zatiaľ nie." Povedal Ryuuken a ani naňho nepozrel.
"Ale viete, čo to bolo zač, však? Lebo človek to určite nebol." Pokračoval Chad.
"Možno tuším." Povedal Ryuuken a viac sa o tom nemienil baviť. No Uryuu mu nahnevane vrazil rukou do žalúdka. "Toto vedieť nepotrebuješ, Uryuu." Prísne povedal. No Uryuu mu opäť jednu vrazil.
"Fajn..." Ryuuken sa vzdal. "Hovorí vám niečo slovo Nephilim?"
Všetci okrem Chada pokrútili hlavou. Ten vyzeral, že mu je to jasné.
"Údajne to majú byť potomkovia ľudí a anjelov." Pokračoval Ryuuken. "Ale sú to veľmi hrdé a urážlivé bytosti. Ľudí neznášajú a ako vidím, tak im začínajú vadiť aj Quincy. O to sa však nestarajte, zariadim to sám." A chystal sa odísť.
No Ichigo povedal: "Môžeme vám nejako pomôcť?"
"Toto nechaj na dospelých. Sú príliš nebezpeční." Povedal a vyšiel von.
"Anjeli?" Prekvapene sa spýtala Orihime.
"Hm... Zistíme nejaké info od Uraharu a ostatných." Povedal Ichigo. "Dáme ti vedieť, keď niečo zistíme. Ale sonduj aj ty." Ukázal na Ishidu, zakýval mu a odišiel.
Za ním sa pobrali potom všetci ostatní, no Orihime sa tesne pri dverách ešte otočila, rýchlo pribehla k Ishidovi a pobozkala ho na čelo. "Dávaj na seba pozor!" Povedala a so slzami v očiach sa rozbehla von.
Ichigo to z chodby videl a spokojne sa usmial. Vedel to.

***
O pár dní prišla za Ishidom Orihime sama. Ten sedel na posteli, čosi si čítal a keď ju uvidel, od šťastia sa celý rozžiaril. "Ahoj Inoue!"
"Ahoj." Povedala Orihime smutne. Sadla si k nemu a tvárila sa akoby sa stalo niečo strašné.
"Stalo sa niečo?" Ishida sa prestal usmievať a odložil knižku.
Ona pokrčila plecami a povedala: "Ishida-kun... Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Iste." Odvetil.
"Ľúbiš ma?"
Ishida najprv úplne zbledol, potom celý očervenel a napokon len vyjachtal: "Č-čože?"
Orihime teda vysvetlila: "Lebo ja ťa ľúbim. Ichiga milujem, teba ľúbim a ľúbim aj Sada-kun, Kuchiki-san a Tatsuki-chan. Ostatných mám rada. Preto sa pýtam, či ma ľúbiš."
Och, ona myslí ako kamaráta... Teraz nevedel, či je z toho viac sklamaný alebo potešený. "Iste." Odpovedal.
"Tak mi to povedz." Opäť povedala a on opäť očervenel.
No keď videl, že čaká, tak potichu skrúšene povedal: "Ľúbim ťa."
Orihime sa vykrivila tvár od plaču a všemožne sa snažila nerozplakať. Ishida pomaly začínal panikáriť.
"No tak, Inoue-san... Neplač, prosím ťa." Natiahol sa k nej a chytil ju za ruku.
Ona sa ovládla, ruku mu chytila a nešťastne sa spýtala: "Prečo mi to nikdy nikto nepovie?"
Ishida pokrčil plecami a povedal: "Ja neviem... Možno si myslia, že to vieš."
"Ale ja to chcem niekedy aj počuť..."
Ishida začal rozmýšľať, či toto zdedil po svojom otcovi, lebo ten tiež nikdy nikomu nepovie, že ho má rád.
Potom ale Orihime povedala: "Horšie však je, že keď mi to povie Ichigo... Tak viem, že to nemyslí vážne. A teraz, keď si mi to povedal, tak som si istá, že ty to myslíš vážne..."
Ishida sa zase začervenal a hneď sa spýtal: "Kurosaki to nemyslí vážne?... To ako vieš?"
"Neviem..." Orihime pokrčila plecami a uhýbala pohľadom. "Skrátka to cítim."
Ishida sa zamyslel a teraz mal neskutočne zmiešané pocity. Ale medzi nimi radosť nebola. Cítil sa asi tak zle ako ona.
Orihime zase premáhala plač a neprirodzene vysokým hlasom povedala: "Ja ho tak ľúbim, ale on mňa určite nie... A teraz neviem, čo mám robiť... Prečo musím ľúbiť dvoch chlapcov naraz? Ichiga ľúbim viac, ale ten druhý zase ľúbi mňa... A ešte k tomu prišiel ten bozk a... Ja neviem, čo mám robiť..."
Ishida na ňu nešťastne pozeral a len povedal: "Inoue-san, prepáč, ale ja ti nerozumiem... Ty ľúbiš aj niekoho iného?"
Ona len nešťastne prikývla.
Ishida si zrazu intenzívne začal želať, aby ho ten chlap predtým zabil. Musel ho trafiť do žalúdka? Prečo nie do srdca? Potom by mal pokoj.
Orihime pustil a pohrebným hlasom povedal: "Tak si rozmysli koho chceš viac... Či sa ti viac páči bozkávanie s Kurosakim alebo tým druhým... Respektíve ktorý by bol vhodnejší..."
Tak on sa rozčuľuje nad Ichigom a to tu ešte je nejaký druhý... A dokonca sa s ním aj bozkávala... Nevedel kto to je, ale radšej to ani nechcel vedieť. Už teraz mal dojem, že aj bez toho zomrie.
"Ishida-kun... A ľúbil by si ma aj kebyže sa náhodou za Ichiga vydám?" Spýtala sa ešte.
"No jasné." Povedal a chcel sa na ňu usmiať, ale vystrúhal len akúsi bolestnú grimasu. Tak to radšej nechal tak.
Orihime cítila výčitku, lebo ona keď zistila, že začal chodiť s Nemu, tak bola úplne mimo, neuveriteľne si želala, aby sa rozišli a začala na Nemu hľadať všetko len to zlé. Prestala až keď jej Tatsuki vynadala, aby tu prestala hysačiť a mať tie neopodstatnené žiarlivostné výstupy. Tak Ishidu chytila za ruku a povedala: "S tým druhým si nelám hlavu. Bozkávala som sa s ním už dávnejšie a okrem iného si to vôbec nepamätá a vôbec nevie, že ho ľúbim."
"Veď mne to nevadí." Zaklamal Ishida.
Orihime sa naňho usmiala. Bol tak neuveriteľne zlatý, keď nevedel, že hovorí o ňom. "Prepáč, Ishida-kun, nechcela som ťa zaťažovať svojimi problémami."
"Môžeš sa prísť vyrozprávať kedy len chceš." Povedal jej s kyslým úsmevom. Hej hej, povedal jej to, nech si vyberie či chce jeho alebo Ichiga... Ale je to úplne jedno, lebo je tu ten druhý, ktorého nepozná. Asi je to zbytočné, ale kebyže sa rozhodne, že nechce ani toho druhého...
"Skoro sa vyzdrav, prosím. Naozaj ťa mám veľmi rada." Povedala mu a pobozkala ho na líce. A vybehla von.
Ishida sa chvíľu nútil pozerať na tú stenu pred sebou a nerozmýšľať nad ničím iným než len nad tou stenou. Dostal sa do stavu kompletnej apatie a zrazu bol strašne unavený. Tak si len odložil okuliare a ľahol si, že ide spať. A opäť sa nútil rozmýšľať iba nad tým ničím, čo práve vidí, keď má zatvorené oči.

***
"To bola tvoja priateľka, Uryuu?" Spýtal sa Ryuuken ako prišiel večer skontrolovať svojho syna.
"Nie." Stroho odvetil on bez záujmu a ani naňho nepozrel. "To bola Kurosakiho priateľka."
Ryuuken sa zatváril prekvapene ako naprával kvety vo váze. "A to Kurosakimu nevadí, že ťa jeho priateľka chodí sama navštevovať?"
"Vravela, že majú akúsi krízu." Odvetil Uryuu stále bez záujmu.
"Hm..." Ryuuken naňho zákerne pozrel. "Páči sa ti?"
"Vraj má vyhliadnutého druhého v prípade, že by ju Kurosaki nechal." Uryuu stále hovoril pohrebným tónom.
"Ale ja sa pýtam, či sa páči tebe." Pripomenul Ryuuken.
"Prestaň." Uryuu očervenel a otočil sa nabok tak, aby mu bol chrbtom.
"Tak keby ju Kurosaki nechal, vyštartuj po nej skôr než si niečo začne s tým druhým." Radil Ryuuken, ktorého to očividne bavilo.
Uryuu sa k nemu otrávene otočil. "Ryuuken, ty nechápeš? Ľúbi už dvoch a ja medzi nimi nie som. Nechcem jej to ešte sťažovať, keď vidím, že o mňa očividne absolútne nejaví záujem."
"Tak to by som nepovedal." Neveriacky povedal Ryuuken a naprával mu hadičky.
"Čo tým chceš povedať?" Nechápavo sa pozrel Uryuu.
"No tak keby o teba absolútne nejavila záujem, tak by nevyzerala, že ide zošalieť vždy, keď ťa príde navštíviť, nechodila by sama a nebozkávala ťa na líce, nemyslíš?" Upresnil Ryuuken.
"Ale tak ona sa mi len chodí vyrozprávať, berie ma iba ako kamaráta." Uryuu sa k nemu opäť otočil chrbtom. "Možno si myslí, že som gay."
Ryuuken sa začal rehotať. "No ty určite!"
"Daj mi pokoj." Uryuu sa prikryl až po uši.
"Chceš aby som tu zostal cez noc?" Ešte veselo sa spýtal Ryuuken.
"Nie." Surovo odvetil Uryuu.
"Ako chceš. Dobrú noc." Ryuuken plánoval odísť.
"Počkaj... Povedz mi všetko, čo vieš o tom útoku na mňa." Zastavil ho zrazu Uryuu a zvedavo sa nadvihol na posteli.
Ryuuken sa zastavil vo dverách chrbtom k nemu. Chvíľu nehovoril nič a potom len potichu povedal: "Zajtra ti to poviem." A vyšiel von.

***
A ďalší deň ho prišiel okrem Ichiga pozrieť aj Chad a Orihime. Keď vošli, Uryuu sa prudko posadil a hľadal na nočnom stolíku okuliare.
"Zobudili sme ťa?" Spýtala sa Orihime a vyzerala, že ju to mrzí.
"Nie." Povedal on. Fakt ho nezobudili, len tak ležal a premýšľal nad tým, či fakt skončí s cirhózou pečene. A zistil, že pravdepodobne áno. Okuliare našiel a hneď si ich nasadil na nos.
"Ako sa ti zatiaľ darí?" Spýtal sa Ichigo.
"Celkom fajn." Povedal, aj keď pravda bola, že mu bolo všetko, len nie dobre. Brucho ho bolelo, bolela ho ruka z tej infúzie, keďže jesť nemohol a keď mu minule skúsil Ryuuken dať trochu vody, vzápätí vyvracal krv a dostal nenormálne bolesti. A okrem iného ho trápila tá Orihime. Ale všimol si, že tentoraz Ichiga nedržala za ruku a dokonca stála pri Chadovi.
Chad sa potom ozval: "Doniesol som ti úlohy a všetci z triedy ťa pozdravujú a želajú skoré uzdravenie."
"Vďaka." Uryuu sa usmial.
No potom vošiel Ryuuken, všetci okrem Ishidu sa vystreli akoby vošiel generál a oni boli vojaci a za Ryuukenom vošiel vysoký muž s dlhšími čiernymi vlasmi a jasnými modrými očami. Všetci naňho zostali v úžase pozerať. Nielenže bol neuveriteľne nádherný, vyžarovalo z neho čosi nadpozemské. Vyzeral skôr ako elf a aj keď nevedeli, čo je to zač, človek to určite nebol.
Ryuuken ukázal na Uryuu a povedal: "Toto je môj syn. A bol by som rád, keby do našej dohody spadali aj títo traja." A ukázal na Ichiga, Orihime a Chada.
"To asi nebude potrebné, ale súhlasím." Odvetil muž krásnym zvonivým hlasom. Všetci z neho boli len ohromení, no muž sa potom otočil na Uryuu a povedal: "Môžeš ma považovať za svojho strážcu, aj keď ma pravdepodobne neuvidíš. A mimochodom... Keď sa nabudúce tvoj podarený tatko rozhodne zvolávať padlého anjela, odhovor ho od toho. Mal šťastie, že privolal mňa." Potom sa uklonil a odišiel.
Všetkým v miestnosti padla sánka okrem Ryuukena, ktorý sa netváril nadšene, napravil si okuliare a tušil, že za toto mu Uryuu zrejme nehorázne vyhubuje.
Ten keď znovu nadobudol reč, pohoršene povedal: "Ryuuken!"
"Prepáč, Uryuu..." Skrúšene povedal Ryuuken. "Keďže som nechcel, aby ťa nejako Nephilimi ohrozovali, zvolal som najbližšieho padlého anjela, aby ťa ochránil. Tento súhlasil pod istou podmienkou."
"Akou?" Prekvapene sa spýtal Uryuu, ktorý bol ešte stále v šoku z toho, že jeho otec dokáže povolať anjela. Aj keď len padlého.
Ryuuken si napravil okuliare a povedal: "Vraj má pri sebe zopár Nephilimov a ja mám pomôcť mu ich liečiť, keď sa zrania... Úprimne sa v anjelskej anatómii veľmi nevyznám a zlomené krídla som tiež ešte nenaprával, ale hádam, že momentálne nemám na výber."
"To ste ako urobili?" Spýtal sa ohromený Ichigo.
Ryuuken sa zatváril pohoršene a odvetil: "No už len to by som ti hovoril!" Potom sa zatváril prísne a začal Ishidovi naprávať vankúše a infúziu, aby im dal najavo, že téma je uzavretá.
Orihime chytila Uryuu za ruku a smutne ho pohladila po tvári.
Ryuuken si to všimol, ale keďže nechcel, aby všetci počuli, čo práve povie, povedal to po nemecky. "Si si istý, že ten druhý, ktorého to dievča ľúbi nie si ty?"
Všetci naňho prekvapene pozreli, keďže mu nerozumeli ani pol slova.
Uryuu mu nemecky odpovedal: "Povedala, že sa s ním bozkávala... Ale tiež aj povedala, že si to ten druhý nepamätá."
"Možno si bol opitý." Opatrne mu navrhol Ryuuken.
"Ja nepijem! Na rozdiel od teba!" Nahnevane povedal Uryuu.
"No ako myslíš. Ale aj tak si myslím, že ťa má rozhodne radšej ako len nejakého svojho homosexuálneho kamaráta."
"Padaj, Ryuuken." Uryuu si nahnevane prekrížil ruky a Ryuuken spokojne odišiel.
Všetci zírali s otvorenou hubou a potom sa Ichigo spýtal: "Ty sa so svojím otcom rozprávaš po nemecky?"
"Občas." Uryuu pokrčil plecami.
"Páni! A čo ti hovoril?" Nadšene sa spýtala Orihime.
Uryuu sa začervenal a povedal: "Iba také trápne rodičovské žvásty." A viac o tom nemienil diskutovať.
Ryuuken ako vyšiel, vošiel do svojej kancelárie a z vázy vybral kyticu kvetín, ktorú kúpil už ráno. A pobral sa do ordinácie toho chirurga, u ktorého robila tá sestrička, na ktorú nahučal tak, až sa rozplakala. Bol rozrušený z toho, že jeho syn je zranený a neskutočne na ňu vyletel, keď ho z pochopiteľných dôvodov nechcela nechať operovať. Zľakla sa ho tak, že pri pohľade na jej plač sa za seba hanbil.
Keď vošiel, prekvapenej sestričke tú kyticu podal. "To je pre vás."
"Pre mňa?" Sestrička sa úplne celá začervenala.
"Ospravedlňujem sa, že som po vás tak navrieskal. Mali ste, samozrejme, pravdu a ja som na to nemal žiadne právo, ale bol som rozrušený."
Ona sa usmiala. "Vďaka... To ste nemuseli."
Ryuuuken sa tiež usmial a odišiel. Mimochodom... Bola to Miyako. Žena, s ktorou sa neskôr dal dokopy, ale ktorá bola žiaľ vydatá, čo mu však nespomenula.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kachiri:D Kachiri:D | Web | 7. srpna 2011 v 20:18 | Reagovat

Rysuje sa nám tu telenovela :D keby som nevedela ako to dopadne asi by som sa užierala vlastnými pochybnými scénarmi ako by to mohlo skončiť :D
počkaj :D my vlastne nevieme ako to skončí! :D úplne mi vyfučal ten Nephillim a ten padlý :D takže sa predsa len budem topiť v chorých teóriách, rovnako ako Uryuu, typu "čo by bolo keby.." :D ale tak, aspoň budem mať čo robiť :D
superná poviedka :D už sa teším na ďalšiu :D

2 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 7. srpna 2011 v 22:58 | Reagovat

ty maniakna anjelov xD to ich zapojis este aj do bleach? xD ale inak sa mi to pacilo :D:D:D a ten ryuuuken nemal chyby, furt musi do svojho syna zaparat :D nom a ishida sa v tejto veci nezdal az tak inteligetny...a na zaciatku ma aizen dostal, vraj:"Isteže to len tak hovorím. V skutočnosti tomu absolútne nerozumiem a vôbec ma to netrápi."

3 Niya Higurashi Niya Higurashi | Web | 8. srpna 2011 v 8:30 | Reagovat

o voách už nechci nějakou tu fobu slyšet na  táboře jich bylo až moc, plus jsme měly každou chvíli na chtce sršně TT.TT :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama