Hurtful Past

30. května 2012 v 13:52 | Sam |  Just Bleach
No deti, Rikku buzerovala, tak ďalšia poviedka, keď už mám po skúškach :D divné je, že vždy napíšem väčšinu naraz a potom strašne dlho nič a neviem sa dokopať k tomu to dokončiť :D ale mám ďalšie nápady :D ktovie či to dopadne ako vždy :D je to skrátka kravina a nečítajte to :D


Hurtful Past (Bolestivá minulosť)


Kon mal od smrti Nozomi také depky, že občas chodil do izby Yuzu dobrovoľne. A Ichigo si až potom uvedomil, že sa tým pádom nemá s kým porozprávať. Ishida randil s Orihime, s Keigom ísť von ako fakt nechcel a čo sa týkalo Chada... No ten v poslednej dobe vôbec nechodil von a ani na nete nikdy nebol. Ichigo si najprv myslel, že sa doma stále učí, ale v jeho známkach nebolo cítiť žiaden rozdiel. Tak zhodnotil, že asi prešiel na nejaké náboženstvo a celý deň sa modlí.
A keďže mal zase raz pred sebou víkend, v ktorom jeho jediná činnosť bola v jednom kuse čumeť na facebook, rozhodol sa, že pôjde pozrieť Arrancarov. Môže sa s Ulquiorrom porozprávať o duši, dať s Grimmjowom nejaký fight a Nel už tiež dlho nevidel.
No keď sa dostal do Hueco Mundo a chcel pozdraviť, s prekvapením zistil, že tam v podstate nikoho nepozná. Nebola tam ani Nel, ani Ulquiorra a ani Grimmjow. A tí, ktorí tam boli, naňho len gánili a tvárili sa, že tu nemá čo hľadať.
"Čaute." Predsa len pozdravil.
No neodzdravil sa nikto.
Nnoitra naňho chvíľu vražedne pozeral a potom stále vražedne pozerajúc sa ozval: "Hej Szayel, nie je to ten Kurosaki?"
"Pravdepodobne." Odvetil on nezdvihnúc zrak od obrazovky notebooku. V okuliaroch sa mu odrážalo niečo pestrofarebné a krútilo sa to.
"Čo tu chce?" Znovu sa spýtal Nnoitra.
"A čo ja viem? Spýtaj sa ho." Szayel odvetil trochu podráždenejšie.
"Možno, keď budem naňho dostatočne dlho škaredo pozerať, tak zmizne." Povedal Nnoitra a opäť naňho vražedne pozrel.
Ichigovi mierne stál mozog. Tak sa len spýtal: "Neviete náhodou, kde je Grimmjow?"
A Szayel mu odvetil: "Sú len tri možnosti. Buď spí, naháňa myši alebo demoluje Aizenov nábytok."
Ichigo si vzdychol a sadol si kúsok ďalej od Nnoitru. Ten už to zazeranie vzdal a čumel na telku. Možno to bolo tým Ichigom alebo gréckym kanálom, ale povedal: "Asi pôjdem pozrieť domov do ľudského sveta."
"Fascinujúce." Nezaujato povedal Szayel a teraz sa mu v okuliaroch odrážalo čosi, čo sa nápadne podobalo na tetris.
"Super, to nás môžete prísť pozrieť." Potešil sa Ichigo.
Nnoitra naňho hodil ten najtupší výraz aký kedy videl. Potom sa spýtal: "Ty bývaš v Grécku?"
"Čo? Nie..." Ichigo nechápal.
"Vieš, slová ľudský svet sa nevzťahujú len na Karakuru."
Ichigo komplet očervenel. Tak toto bol fail.
"Už ideš? Čau." Ozval sa Szayel.
"Ty si dnes mimoriadne otravný, Szayel." Povedal Nnoitra. "Nemáš čo robiť?"
"Ale tak vieš, brat odišiel aj s Emou na mesiac do Ruska." Vysvetlil Szayel. "A Ema za mnou vždy prišla a hubovala, že som na facebooku, tak som niečo robil už len preto, aby držala hubu. Ale keďže mi nemá kto nadávať, už tri dni robím úplné hovno."
A vtom vošla Mila Rose a otrávene a znudene povedala: "Ach jaj, odkedy je Apache v Rusku, nemám sa s kým hádať..."
"Ty ale že?" Szayel sa tváril akoby našiel spriaznenú dušu. Chvíľu na seba chápavo pozerali a nakoniec Szayel povedal: "Keď sa vráti, tak jej to nepovieme." Obaja opäť chápavo prikývli a venovali sa predchádzajúcej činnosti.
Rose podišla k veľkému regálu s knihami, ktorý si tam vybudoval Aizen, keďže ten kúpi priemerne päťdesiat kníh ročne a doma to nemá kam dávať. Chvíľu si regál prezerala a keď si našla knihu, zistila, že je príliš vysoko na to, aby ju dočiahla, tak po ňu skákala.
Nnoitra medzitým prepol kanál na formule a po chvíli dodal: "Ten Hamilton je vždy na treťom mieste. On to má asi rezervované alebo čo." Potom si všimol Rose, postavil sa a pri svojich dvesto dvadsiatich centimetroch tú knihu hravo dočiahol a podal jej ju.
Rose naňho prekvapene pozrela akože takú láskavosť by od neho nikdy nečakala a poďakovala.
Nnoitra si to potom uvedomil a nechápavo sa spýtal: "A to akože prečo som jej tú knihu podal?"
"Nepýtaj sa ma na záhady fungovania tvojho neexistujúceho mozgu." Nezaujato povedal Szayel.
"Ja už nutne potrebujem niekoho zmlátiť, lebo sa mením na vlastné Zanpakuto." Zhrozene povedal Nnoitra.
"Myslíš švajčiarsky nožík?" Podpichol ho Szayel.
"Čo?" Nnoitra nechápal.
"No normálne si lyžica a v resurrección sa upgradneš na švajčiarsky nožík"
"Ha-ha-ha." Otrávene reagoval Nnoitra. "Myslel som jej meno - Santa Teresa. Ešte pár dní a bude zo mňa Santa Nnoitra."
"Podľa mňa sa skôr podobáte na Samaru." Ichigo opäť prejavil svoj talent nasrať úplne každého.
"Takže ty chceš byť obeť..." Nnoitra si pukal hánky a vražedne zazeral.
Vtom sa miestnosťou rozľahla kopa španielskych nadávok. Findorr už asi dvadsiaty krát po sebe prehral s Ggiom v kartách. "Ak ti mám poradiť koho zabiť, navrhujem Charlotta." Trochu prekvapivo povedal Findorr. "Včera mi asi dvadsať minút nadával len za to, že som prešiel okolo neho a jeho čerstvo umyté vlasy vraj pochytili moju vôňu a on si dal tak záležať na tom, aby voňali po čerešniach..."
"Hej, Charlotta zabi." Potvrdil Ggio.
"Kto je Charlotte?" Spýtal sa Ichigo.
No neodpovedal nikto. Všetci boli mŕtvolne ticho až sa dalo počuť ako si Grimmjow v Aizenovej izbe brúsi pazúry na jeho nábytku.
"On nevie, kto je Charlotte..." Ozval sa ktosi potichu.
"Šťastný to človek..." Dojato povedal Szayel.
Potom ale odpovedal Findorr: "No... Ako to... Skúsi si predstaviť toho najväčšieho gaya a najnechutnejšieho transvestitu zároveň a len zľahka sa priblížiš k pravde."
Ichigo mal asi dosť pofidérne predstavy, keďže sa tváril akoby si práve prečítal obsah párku. No potom tú myšlienku zahnal a povedal: "Až tak strašné to byť predsa nemôže..."
"Že nie?" Szayel si napravil okuliare. "Poviem to takto. Kebyže si má George Michael vybrať po roku abstinencie od sexu, či bude spávať so Charlottom alebo bude do konca života žiť ako asketický mních, vyberie si toho mnícha."
Ichigo sa teraz tváril fakt zhrozene.
"Mám ho zavolať?" Diabolsky sa spýtal Ggio.
"Nie! Ja... Už asi pôjdem." Zahovoril Ichigo a radšej už vypadol.

***
Riku skoro porazilo, keď jej Unohana povedala, že raz za čas do nemocnice príde vypomôcť Szayel. Teraz jej fakt hrozilo, že ho bude vídať častejšie než ho vôbec vidí. Preto dúfala, že tam bude fakt len občas robiť čosi zavretý v niektorej miestnosti a že ani nebude vedieť kedy nastúpi... Lenže mýlila sa.
V deň jeho nástupu celá nemocnica nehovorila o ničom inom, Szayel sa stále premával okolo bez bieleho plášťa, ktorý odmietol nosiť s tým, že keď sa mu bude chcieť, tak si donesie svoju uniformu Arrancara a celý deň nerobil nič, len nadával ako chorá vrana na celú nemocnicu.
Dôvodom bola príšerná organizácia. Ale toto nebola Unohanina vina. Yamamoto im totiž zamietol väčšie priestory a zamestnávať viac ľudí, preto mali pacientov občas na chodbách, krv sa brala priamo v čakárni a vždy tam čakalo veľa ľudí, lebo mali akútny nedostatok lekárov. A čo sa týkalo toho, že teraz je ona vrchná kapitánka a mohla by to zmeniť, tak to nebolo také jednoduché, lebo celá jedenásta jednotka napríklad (okrem Yumichiku samozrejme), bola proti, lebo zastávali názor, že keď chce niekto krvácať, tak má rovno umrieť a nie chodiť do nemocnice ako nejaká padavka. Možno to bol dôvod prečo boli všetci takí zjazvení, lebo si odmietali dať rany poriadne ošetriť. A ostatné jednotky sa svojich priestorov vzdať nechceli.
Dnes mali ako vždy veľa práce a Rika behala hore dole. Dokonca ani nestíhala odpisovať na Ichigove esemesky, ktorý sa smrteľne nudil cez hodinu fyziky, čo ju mrzelo.
Keď išla okolo pohotovosti, Szayel práve priamo v čakárni ošetroval nejakému Shinigami ruku, ktorý z nej prudko krvácal a vyzeral, že je na tom dosť biedne, keďže sa občas zaknísal, prudko zažmurkal akoby ho premáhal spánok a mal úplne modré pery aký bol odkrvený.
"Človek umrie, kým sa vôbec dostane na radu. Aby si vybavovali pohreb pri každom menšom úraze..." Frflal Szayel a pritláčal mu vatovú gázu na ranu.
Keď sa mu zdalo, že už prestal krvácať, chcel mu to obviazať, avšak obväz sa mu vyšmykol a odkotúľal sa ktovie kde. "No jasné! Prečo nie?!" Zanadával podráždený Szayel. "A to som chcel len pitvať... Keby som vedel, že skončím s obväzovaním rezných rán, na medicínu by som určite nešiel..."
Rika videla, kde ten obväz padol, tak mu ho podala. On na ňu len vďačne pozrel, ale nepovedal nič. No hneď ako mal potácajúci sa muž obviazanú ruku a odchádzal pridržiavajúc sa steny, pozval ju na kávu. Rika aj chvíľu rozmýšľala, či mu náhodou nemá povedať, že jediný automat na kávu je na treťom poschodí a aj tam je tá káva neuveriteľne hnusná, ale našťastie zahol do bufetu.
Po kúpení kávy hodnú chvíľu len mlčky sedeli oproti sebe za stolíkom a sŕkali. Rika sa rozhodla, že tentoraz sa nebude snažiť začínať konverzáciu, lebo minule bola za to tá zlá, lebo Szayel mal takú zlú náladu, že o to absolútne nestál.
No teraz začal Szayel: "Ty tu pracuješ dobrovoľne?"
"Ja tu v podstate tiež len vypomáham, keďže nemajú dosť lekárov... Ale pracujem inde."
Szayel prikývol. "Som tu len pár hodín a lezie mi to tu na nervy." Priznal sa.
"Ja ťa chápem." Rika súcitne prikývla hlavou. "Veľmi sa sem neteším, aj keď ma táto práca baví, lebo je tu vždy strašne veľa roboty a kým sa dostanem domov, som uťahaná ako kôň. Ale kapitánka s tým nič nenarobí. Väčšie priestory sa jej nedarí získať a ak aj medzi Shinigami nejaký lekár je, tak sem pracovať nepríde, lebo patríme pod štvrtú jednotku, ktorú považujú za najhoršiu a ostatné jednotky ju dosť utláčajú."
Szayel na ňu chvíľu neveriacky pozeral. Potom sa začal hrať s cukorničkou. "To je divné. Vždy som si myslel, že u vás je to iné... Teraz mám dojem, že Arrancari sú v tomto lepší. Jediný, kto má problém so svojím číslom je Nnoitra a aj to len preto, že jeho ego nevie zniesť, že Harribel je na vyššom poste."
Rika s ospravedlňujúcim úsmevom pokrčila plecami. Po chvíli sa spýtala: "U vás si tiež chlapi robia srandu z veľkého poprsia?"
Szayel sa zasmial. "Naša Harribel má tak veľké poprsie, že kebyže si niekto naňho otvorí hubu, hneď ho vykastruje." Usmievajúc sa oprel dozadu a prekrížil si ruky. "Teraz, keď je Harribel trojka, tak pokiaľ nenatrafíš na Hollow, mali by ťa nechať tak a nerýpať do tvojho pohlavia. Ale Ema hovorila, že kedysi to tak nebolo a nemohla prejsť pár metrov, aby na ňu ktosi nezaútočil."
"No tuto na mňa nikto neútočí, ale stále majú blbé komentáre... Občas ma to nebaví..."
Szayel dopil kávu, hrnček položil na stôl a prudko sa vystrel. "To len preto, že si to necháš." Povedal jej. "Tak ja napríklad nemám penis, lebo tam mám Hollow dieru."
Rika zamrzla so šálkou na polceste k ústam. Tak toto fakt nevedela.
"Myslíš, že niekto má potrebu sa v tom rýpať, aj keď to všetci vedia?" Szayel pokračoval. "Isteže nie. Naposledy, keď si niekto otvoril hubu, natrel som mu to tak, že sa klepú, keď vojdem do miestnosti."
Rika naňho stále prekvapene pozerala.
"Ty si iná." Povedal jej zrazu Szayel. "Tebe kebyže niekto vlepí, tak mu ešte poďakuješ. Kebyže vlepí mne, vrátim mu to tak, že na to do smrti nezabudne."
Szayel sa potom postavil a ona tiež. Objal ju, čo bolo fajn, ale keď jej chytil tvár do dlaní a blížil sa k nej, to už fajn nebolo. Našťastie ju nepobozkal... No ako sa to vezme. Podľa toho, či eskimácky bozk v podaní šúchaní si nosov považujete za bozkávanie alebo nie. Ale ak nie ste Eskimák, tak asi nie. Rika už z toho bola mierne zúfalá. "Vieš, mám ťa rada, ale mám priateľa a tomu by sa asi veľmi..."
"Buď ticho, lebo nabudúce ti spravím cucflek." Umlčal ju Szayel a pobozkal ju na nos.
Odišiel a ona komplet očervenela. Začínala v duchu preklínať deň, keď sa zoznámili.

***
Szayel prišiel domov a... Ticho. Jeho brat s Emou boli ešte vždy v Rusku a jeho to už nebavilo. Najprv sa samozrejme tešil, lebo nemusel po bratovi neustále upratovať a Ema mu stále nenadávala. No teraz po dvoch týždňoch ho už nebavilo, že je tu stále tak čísto a tak ticho. Mal dojem, že sa za chvíľu zblázni.
No a stala sa zrazu fakt podivná náhoda. Keď si išiel po jedlo, Lumina a Verona našli jeho notebook, voľačo si tam poťukali a keď sa Szayel vrátil, celý prekvapený zistil, že zavolali Rike cez skype. Rika to vyjavene zdvihla, lebo bola v takom šoku, že nevedela, čo má robiť.
"Haló? Čo sa deje?" Povedala.
"Čo?" Szayel akurát vošiel s jedlom do izby a nechápavo pozeral na Rikinu tvár v počítači. "To čo...? Oni ti zavolali?!" Zaplo mu a Rika potom len videla ako jeho guľaté fracción letia cez celú izbu.
Szayel si potom sadol za počítač a povedal: "Pardon, ale fracción sa mi zase váľali po počítači a omylom ti zavolali."
"Aha..." Rika nevedela, čo má povedať. "Tak nevadí."
Akurát to chcela zrušiť, keď sa Szayel ozval: "A ozaj, keď už ťa tu mám, nechceš si chvíľu pokecať? Už dva týždne som sám doma a za chvíľu mi asi drbne..."
Rike začalo splašene biť srdce. No ale keďže to nevedela odmietnuť, súhlasila.
Chvíľu ale nepovedal nič, lebo len ťukal do počítača a trochu sa pri tom mračil. Potom však prestal a povedal: "Dobre, vypínam facebook, aj tak ma tam všetci len štvú."
"No, aj mne tam občas pár ľudí lezie na nervy." Priznala sa Rika.
Szayel sa oprel dozadu o stoličku, ironicky sa spýtal: "Len občas?" A odhryzol si z chleba, ktorý si doniesol. "Napríklad taký Findorr. Ja ho mám rád... Teda mám ho rád v mojom slova zmysle, čiže sa občas nájdu nejaké chvíľky, keď ho dokonca môžem aj vystáť..."
Rika sa musela usmiať. V niektorých chvíľach mala chuť ho objať.
Szayel pokračoval bez toho, aby si to všimol: "...No a on je bežne desne ukecaný, ale to, čo robí na tom facebooku je jednoducho strašné. Ja absolútne nechápem, ako môže byť niekto naživo v pohode a na facebooku úplný debil. Každú vec tam musí okomentovať nejakým priblblým komentom a tvári sa akoby všetko vedel. A pritom naživo taký nie je."
"Aj ja mám pár takých ľudí." Povedala Rika. "Ale väčšinou sú tam samé baby, čo sa fotia o zrkadlo a na každú svoju fotku napíšu aké sú škaredé... Pričom kebyže ja som taká škaredá ako ony, tak by som sa bez všetkého mohla prihlásiť na miss universe."
"Hej, aj Rose od nás sa fotí o zrkadlo a všade má duck face. A to ešte nehovorím o tom, že drtí všetky telenovely."
Rika sa zasmiala.
Szayel sa zrazu vystrel a celý v šoku zrazu povedal: "Počuj, čo sa mi minule stalo, ja to úplne nechápem. Potreboval som čosi, tak som išiel za Aizenom-sama a ten mi povedal, že to mám spraviť rýchlo, lebo za chvíľu mu ide v telke Paris Hilton a jej nová najlepšia kamarátka."
Rika vybuchla do smiechu.
No Szayel sa tváril úplne šokovane. "A ja absolútne netuším, či to myslel ako vtip alebo nie."
Rika zrazu zamrzla, lebo si Aizena živo vedela predstaviť ako to hovorí a bolo jej úplne jasné, že ani ona by nemala ani potuchy, či to myslí vážne alebo nie. "Ale podľa mňa nie, veď je to blbosť."
"No neviem, ten chlap je schopný všetkého." Odpil si z čaju a potom dodal: "Ani Rose to nepozerá a to už musí byť riadny brak potom. A mne hovor o tom, čo je to blbosť. Môj brat drtí My little pony."
Rika zase vybuchla do smiechu a pri pohľade na Szayela si spomenula na poníkov Pinky Pie a Twilight Sparkle, čo jej prišlo ešte vtipnejšie.
Vtom však za Szayelom preletela jedna z jeho guľatých fracción a potom bolo počuť len tupý náraz a zvuk akoby kopu vecí padlo na zem plus sa aj niečo rozbilo. Potom rev a ticho.
Szayel tam prekvapene pozrel, potom len prevrátil oči a otočil sa späť na obrazovku. "Welcome to Jackass. Verona práve na seba vylial flakón kyseliny chlorovodíkovej. Neviem, či im len šibe a robia to náhodou alebo majú fakt samovražedné sklony."
Rika sa opäť začala smiať. Nikdy by si nebola pomyslela, že telefonovať so Szayelom bude taká zábava.
Szayel zrejme nemal problém s tým, že jeho fracción má hlavu vyžratú kyselinou chlorovodíkovou. Chvíľu bol ticho a potom dodal: "Dnes som inač bol v ľudskom svete. Pomôcť v nemocnici toho Quinciho."
"Hej? A ako bolo?" Spýtala sa Rika so záujmom. Keď mala pred chvíľkou ešte nervy, tak teraz už určite nie.
"Ja neviem... Divne." Odvetil Szayel s takým neurčitým pohľadom. "No tá nemocnica vyzerala byť veľmi dobre organizovaná." Začal rozprávať a pritom pozeral kdesi doprava akoby sa snažil spomenúť si na všetky detaily. "Aj tí lekári vyzerali, že majú dobrý kolektív a všetko... Keď sa tam ale zjavil ten Quincy starší ako riaditeľ, tak tam zrazu bola taká napätá atmosféra. Je mi jasné, že ten chlap si skrátka vie vydupať disciplínu... Teda on si ju ani nemusí vydupávať... Neviem, videla si ho?"
Rika sa fakt snažila si spomenúť, ale mala dojem, že aj keby sa s ním stretla, asi by si teraz nevybavila jeho tvár. Pokrčila plecami. "Neviem si ho vybaviť." Povedala.
Szayel na ňu pozrel a povedal: "Raz ťa tam zoberiem so sebou ako výpomoc, skrátka toho chlapa musíš zažiť... Skrátka aby som to... No ten váš Hisagi má taký údesný vražedný výraz tváre akoby ťa z duše nenávidel..."
"Hej, ale on proti tebe nič nemá, on sa tak tvári normálne, on si neuvedomuje, že pritom tak vyzerá." Bránila ho Rika.
"Hej, viem." Povedal Szayel. "No a tento sa síce netvári tak hrozne nenávistne, ale trochu sa mračí a.... Pôsobí strašným autoritatívnym dojmom, keď ho vidíš, tak sa vystrieš akoby bol generál na vojne."
Rika sa tvárila dosť zhrozene. "No neviem..." Povedala. "To by som asi musela vidieť, lebo si ho predstavujem dosť hororovo."
"No hej, veď raz ťa tam zoberiem." Szayel mávol rukou. "A to ani nehučal ani nič a keď mi dal robotu, tak som radšej poslúchol a neodvážil sa nič povedať."
Rika sa zasmiala. "Tak to bude potom fakt autorita."
Szayel pokračoval: "A bol tam aj jeho syn... Poviem ti, ten chalan je fakt inteligentný... A tí dvaja vedia fakt super nemecky, a to som nevedel. No a on sa k nemu tak divne správal... Snažil sa správať akože mu je úplne ukradnutý a že ním pohŕda, ale pritom vidno, že silno rešpektuje a váži si ho.. No skrátka si myslím, že je ten chlap naozaj dobrý otec. Aj ja by som chcel takého mať."
Rika zostala v šoku. Ešte nikdy Szayela nepočula hovoriť o svojej rodine, ak sa nerátal jeho brat. Bola zvedavá, tak sa tak nenásilne spýtala: "Pamätáš sa na svoju rodinu?"
"Hej." Povedal on. "Nie úplne všetko, ale základ hej... Pamätám si mamu, nevidel som ju príliš často, vychovávala ma teta. Otca som videl ešte zriedkavejšie, ale neznášal som ho."
"Nebol dobrý otec?" Rika bola smutná.
"Ten kretén ani nevedel ako sa volám. Absolútne sa o mňa nezaujímal a o svoje zvyšné deti už vôbec nie."
"Ty máš ešte súrodencov?" Rika bola fakt v šoku.
Szayel sa zamyslel. "Hej, keď sme mali desať, narodila sa nám sestra, o rok ďalšia a keď sme mali dvadsať jeden, narodil sa nám brat a o rok ďalší."
"To som nevedela." Rika sa usmiala. "To je super."
"No ani nie." Szayel sa kyslo usmial. "Neviem, čo sa s nimi stalo. V šestnástich sme zdrhli z domu a to, že mám ďalších dvoch bratov som sa dozvedel len z listov svojej sestry."
"A prečo ste ušli?" Rika bola zvedavá. "Tá teta nebola dobrá?"
"No nie." Szayel si vzdychol. "Aj tú som neznášal... Skrátka sa k nám nesprávala dobre."
Bolo vidno, že o tom sa veľmi baviť nechce, lebo sa vyhýbal pohľadu na ňu.
Rika teda zmenila tému. "A prečo si často nevidel rodičov? Cestovali veľa?"
"No mama nie. Tá bola stále doma, ale teta nám nedovoľovala ísť k nej do izby."
"A to prečo?" Rika to absolútne nechápala.
"No lebo si myslela, že nie je schopná vychovávať deti." A skôr ako sa šokovaná Rika stihla opýtať, odpovedal: "No poviem to takto. Keď som sa s bratom narodil, otec mal tridsaťšesť a mama dvanásť."
Rika vypleštila oči.
"Takže nás vychovávala teta a otec behal po svete a znásilňoval ďalšie maloleté so svojimi pedofilnými chúťkami. Nechcem vedieť koľko nevlastných súrodencov mám."
Rika nevedela, čo na to povedať.
Ale potom sa ozval Szayel: "Och, to už je toľko hodín? Pôjdem spať, zajtra je dlhý deň. Vidíme sa v nemocnici, tak sa maj."
"Ahoj." Odzdravila Rika a zrušila hovor. Chvíľu ešte pozerala na obrazovku a rozmýšľala. Nakoniec ale došla k záveru, že to má rada. Občas ju štve, ale aj tak ho má rada.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 3. června 2012 v 13:03 | Reagovat

som rada, ze si po tak dlhom case pridala dalsiu cast :) blbost to rohodne nie je, aj obed mi vychladol co som sa tak do toho zacitala xD...ale chudak ichi...najskor ho setci odpisu, ignoruju, vydesia a ptm este aj rika pachtluje so szayelom :( nech sa nanho vykasle este aj ona a moze si to fakt hodit :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama