Complication

7. srpna 2014 v 20:49 | Sam |  Just Bleach
No deti. Neuveríte, ale toto je tá poviedka, čo som sľúbila :D som tu ale mrte dlho nebola, takže to asi nikto neprečíta, ale to nevadí. Aj tak nikdy nechcem, aby to niekto čítal a okrem iného vás to tu počká :D No, najprv mi to nešlo písať. Nevedela som, či sa mám do toho pustiť, lebo sa mi o tom snívalo a bolo to strašne cute :3 potom mi to nešlo a dneska ma kopla múza tak, že som písala ako besná. Pôvodne som napísala jednu o mnoho veciach, ale do tejto časti som niečo dopísala a zrazu to už bolo nejaké dlhé a tak, tak som to rozdelila na dve :D Potom pribudne druhá. A ešte sa mi potom snívalo o tom ako bola Yachiru veľká a to bolo pomaly ešte viac cute :D viete, dočítala som mangu Bleach a zase ma chytila taká mánia... No skrátka tu to máte :P



Complication (Komplikácie)


Odvtedy to s Loly išlo dole vodou.
Ale čo? Začalo to tým, ako ju údajný Szayel znásilnil. Lenže Szayel mal v tom čase dokonalé alibi, keďže bol v miestnosti s asi dvadsiatimi ďalšími ľuďmi a vôbec neodišiel. Záhada však zostala neobjasnená, keďže bolo len jasné, že to musel byť nejaký Shinigami, lebo z Arrancarov nikto nemal schopnosť meniť podobu a v Soul Society to nejako mrzlo. Pravdepodobne preto, že to dostala na starosti miestnosť číslo 42 a tá považovala znásilnenie nejakej Arrancarky na nepodstatnú vec, ktorá môže počkať.
V Soul Society však chyrovali rôzne polopravdy o tom. Jedna hovorila, že sa nič nestalo a ona si to celé vymyslela, ďalšia, že to len kryjú Arrancara a chcú im narobiť bordel, ale azda najrozšírenejšia bola tá, ktorá tvrdila, že Ichimaru sa údajne nechal počuť, že ten záhadný Shinigami bol Aizen a že hoci jeho Kyoka Suigetsu je zamknutá kdesi v prdeli, jej schopnosti stále ovláda. Táto správa ale, samozrejme, nebola overená a nikto nevedel, odkiaľ sa vzala.
No každopádne, Loly bola chvíľu v depke, ale potom si našla nejakého Shinigami, do ktorého sa zaľúbila. Po pol roku však nastala kríza, hrozilo, že bude tehotná a jej priateľ sa od nej totálne dištancoval a nechal ju v tom samotnú. A keď sa po použití antikoncepcie presvedčila o tom, že tehotná nie je, zrazu sa k nej zase veľmi mal. To už ale netolerovala a poslala ho kade-ľahšie.
Odvtedy stále plakala a vyzerala ako živá mŕtvola. Horšie bolo, že sa kvôli nemu pohádala s Menoly a tá ju teraz úplne ignorovala. Nielen ignorovala, nedvíhala telefón, stále bola nedostupná, neodpisovala a vôbec nebola nikde, kde sa normálne dala zastihnúť. Loly bledla, mala kruhy pod očami, strapaté vlasy, chodila neupravená a skoro vôbec nič nejedla. Zopár ľudí sa jej snažilo pomôcť a volali ju von, ona však nikde neprišla a každým dňom bola na tom horšie a horšie, až raz Mila-Rose chytila hysák, že to dievča určite zomrie.
Znepokojený bol ale aj Aizen a keďže jemu Loly nikdy neodolala, po hodnej chvíli sa od neho nechala presvedčiť, že ona je tá pravá, ktorá má preňho v Soul Society niečo vybaviť. Konečne sa dostala na vzduch, aj keď sa bála, lebo všade boli samí Shinigami.
Čo sa ale nestalo... Najhoršia možná vec, ktorá sa ale neskôr obrátila na presný opak. Bola akurát za vrchným kapitánom a nastúpila do výťahu, že pôjde domov. Na ďalšom poschodí nastúpil ďalší Shinigami, ona si ho však vôbec nevšímala, lebo sa práve hrabala v kabelke. No výťah sa sotva pohol, zrazu to s ním trhlo, stíchol a vyplo sa svetlo a zostali tam zaseknutí.
Loly obišla ľadová hrôza. Práve sa ocitla v totálnej tme s akýmsi neznámym Shinigami! Počula jeho pohyb a cítila, že sa približuje k nej a keď už ju skoro mal, zvrieskla ako zmyslov zbavená. Na počudovanie to fungovalo, nikto sa jej ani nedotkol, chvíľu bolo ticho a potom sa ozval: "Ospravedlňujem sa, madam, nechcel som vás vyľakať. Chcem sa dostať k panelu a zavolať pomoc."
Loly so stále hrozne tlčúcim srdcom sa oprela o stenu a pomaly sa zosunula do sedu. Ešte stále ťažko dýchala, no pomaly sa upokojovala. Muž zatiaľ zavolal pomoc a dozvedel sa, že vypli prúd v celom Seireitei kvôli nejakému výbuchu u Mayuriho a nikto nevie, kedy sa to opraví. Loly by čakala, že muž začne nadávať, no on len povedať: "No nič, nič sa nedá robiť."
Počula ako sa aj on zosunul po stene do sedu a ozval sa: "Madam, ešte raz sa vám ospravedlňujem, že som vás vyľakal. Naozaj som to nemal v úmysle."
"To nič." Prekvapene povedala Loly ešte stále v šoku.
Možno tento muž vôbec nebude zlý. On v rozhovore pokračoval: "Ste Arrancar?"
Cítila, že už je asi zle. Chvíľu bola ticho a potom povedala: "Áno, ale som tu na príkaz Aizena-sama a ubezpečujem vás, že sama by som sem nikdy neprišla len tak."
Muž sa očividne zarazil. "Asi nemáte dobré skúsenosti so Shinigami, však?"
Loly nečakala, že to povie takto priamo. "Nie." No už bolo neskoro, ťarcha posledných dní sa na ňu zrazu zvalila, ona to už dlhšie nevydržala a rozplakala sa. Uvedomovala si, že plakať vo výťahu s neznámym mužom je vrcholne trápna vec nielen pre ňu, ale aj preňho, no už sa stalo a nedalo sa to vrátiť. Silou-mocou sa snažila upokojiť, čo jej chvíľu trvalo a muž zatiaľ mlčal. Ťažko povedať, čo sa mu rojilo hlavou, keď ho nevidela a jeho mlčanie sa dalo vysvetliť všelijako.
Keď už bola ako-tak v pohode, konečne sa ozval: "Prepáčte, viem, že sa vôbec nepoznáme ani nič, ale kebyže sa chcete porozprávať..."
"Nie je o čom rozprávať." Rýchlo povedala Loly. "Zaľúbila som sa do Shinigami, ktorý ma hnusne zneužil a sklamal, kvôli nemu som sa pohádala s najlepšou kamarátkou a všetci Shinigami ma berú ako posledné hovno, lebo sa ani nenamáhajú zistiť, ktorý z vás ma to vlastne znásilnil."
Ani nevedela, prečo to povedala, zrazu to z nej vyletelo. Aj keď muža nevidela, bolo jej jasné, že je v riadnom šoku a snaží sa to všetko spracovať. Po hodnej chvíli sa jej spýtal: "A z ktorej jednotky bol ten váš priateľ, čo vás sklamal?"
"Z prvej, aspoň myslím." Povedala Loly.
"Hm... To ma prekvapuje, že niekto taký mal niečo s Arrancarom... Každopádne, veľmi ma to mrzí, madam, že ste nás zažili takto, ale ubezpečujem vás, že nie všetci sú takí. Väčšina je v pohode. Napríklad trinásta jednotka. Hlavne kapitán, toho kebyže stretnete, určite vám dá nejaké cukríky... Nie, nie sú otrávené." Povedal, keď počul, že sa Loly nadýchla, že chce niečo povedať.
Očividne trafil, lebo sa zasmiala.
"Ale zase sa musíte vyhýbať jedenástej jednotke, lebo tam sú samé indivíduá..."
"A vy ste v ktorej jednotke?" Spýtala sa Loly už poznateľne veselšia.
"Ehm... No v jedenástej." Muž sa priznal s rozpačitým smiechom. "Ale ja som tam vlastne na papierovačky... A tiež som jediný, kto vie zapnúť kávovar."
Teraz sa Loly naozaj zasmiala. "Volám sa Loly, Loly Aivirrne." Povedala.
"Ja som Yumichika Ayasegawa." Predstavil sa on.
"Prosím vás, viete mi opísať ako vyzeráte?" Spýtala sa, lebo ju to fakt zaujímalo. No nevedela najprv, čo spravila.
Yumichika bol vo svojom živle. "Mám dokonale vyváženú štíhlu postavu, nie príliš slabú ani svalnatú, ktorej vrcholom krásy sú prekrásne žiarivé tmavé vlasy úplne rovné po plecia, na ktoré keď svieti slnko..." Vtom sa zarazil, lebo si uvedomil, že Loly sa asi zastavil mozog. "Ehm... Pardon, ja som tak mierne narcis."
Ticho.
No a potom Loly vyprskla do takého rehotu, že sa začal smiať aj on a ten keď sa začne smiať... Hisagi o poschodie nižšie stál a vypisoval tlačivo a rozmýšľal, či mu šibe alebo čo, keď sa mu zdá, že počuje Yumichiku sa rehotať.
Keď sa dosmiali, Loly o chvíľu povedala ešte stále rozosmiata tak, že hrozilo, že zase dostane záchvat smiechu. "Viete, jeden Arrancar je tiež narcis..."
"A volá sa Charlotte Chuhlhourne." Yumichika dokončil.
Loly nemala slov. "Vy ho poznáte?"
"Poznám? Ja som s ním vtedy raz bojoval! Ešte stále vidím ako vyzeral, keď použil Resurreccion..."
Vtom obaja opäť raz dostali strašný záchvat smiechu. Ale taký, že sa rehotali asi desať minút v kuse. Ten Shinigami nakoniec vôbec nie je taký zlý. Ešte stále vo veselej nálade, keď sa snažila konečne začať dýchať normálne, jej zrazu zazvonil telefón. No a keď ho vyhrabala z kabelky, s úžasom zostala hľadieť na meno volajúceho - Menoly.
"To je ona To je tá moja kamarátka, čo sa so mnou prestala baviť!" Začala habkať.
"Tak jej to zdvihnite!" Pobádal ju Yumichika.
Rozhovor to nebol dlhý. Najprv sa Loly tak ospravedlňovala, až sa zase rozplakala a potom chvíľu počúvala, keď sa dozvedela, že Menoly sa hneď po ich hádke rozhodla, že potrebuje oddych a odišla na dovolenku. Sama si zohnala hotel v Karakure pri mori a celý týždeň sa kúpala, opaľovala a nezobrala si so sebou mobil ani nič a skrátka úplne vypla. A keď a vrátila domov, našla si toľko zmeškaných hovorov, správ a dokonca aj písomných odkazov, až sa zľakla, že sa Loly niečo stalo, alebo si nebodaj niečo urobila. Už sa na ňu vôbec nehnevala a ešte dnes sa stretnú a porozprávajú, ak sa teda Loly dostane z výťahu. Potom položili a Loly nadšene prerozprávala Yumichikovi celý rozhovor. Bol z toho naozaj nadšený a veľmi sa tešil. Ubezpečoval ju, že už to bude len a len lepšie.
"A keď už sme pri tých telefonátoch, mal by som zavolať šéfovi, že trčím zaseknutý vo výťahu." Tak teda zavolal a Kenpachi mu povedal, že nechápe, čo má robiť s touto informáciou. Čo je od neho docela typické, keď sa nad tým zamyslíte. Tak mu Yumichika oznámil, že je pracovný čas a že či si toto zaseknutie môže rátať do pracovného času, alebo má zostať v robote navyše.
"Čo si sa načisto zbláznil?!" Vrieskal Kenpachi do telefónu tak, že dokonca aj Loly počula každé slovo a Yumichika pre istotu držal telefón pol metra od ucha. "Samozrejme, že si to môžeš zarátať do pracovného času! Aj tak robíš nonstop niečo do roboty a si vlastne jediný, kto tu niečo robí... Skôr by sa do pracovného času nemalo rátať to, ako tu polovica jednotky už hodinu hrá hokej na kancelárskych stoličkách..." A položil skôr než Yumichika stihol zareagovať.
A keď sa Loly chcela so smiechom spýtať, čo to bolo, výťahom zrazu trhlo, rozsvietilo sa svetlo a pohol sa smerom dole. Tí dvaja zvýskli a pozreli sa na seba ako to vlastne vyzerajú. Loly sa bála, že sa Yumichika zľakne jej výzoru, predsa len o seba v poslednom čase veľmi nedbala, no on sa len usmieval. A ona bola v šoku, lebo čakala druhého Charlotta alebo inú podobnú hrôzu, no on bol skutočne krásny.
No v tom čase už prišli dole s výťahom a keď sa otvorili dvere, museli sa už len smiať na rozhorčenom Hisagim, ktorý len rozhadzoval rukami a rozčuľoval sa: "To on bol zavretý s hentou kočkou vo výťahu dve hodiny?! To sa prečo nemôže stať mne?! Mne kebyže sa to stane, tak som v tom výťahu zavretý asi s Aizenom, a to by som vyšiel ešte viac šibnutý ako som..."

***
"Ja som asi zamilovaná..." Priznala sa Loly asi po týždni.
"To nemôžeš myslieť vážne!" Menoly skoro porazilo. "Dúfam, že to nie je zase nejaký Shinigami..." No keď videla ako sa Loly tvári, bolo jej jasné, že to je zase nejaký Shinigami. "Kto?"
"No, ten, čo som s ním bola zaseknutá vo výťahu." Povedala Loly skrúšene.
"Ach moje nervy... Choď sa ale najprv radšej spýtať Szayela alebo niekoho, čo furt lieta za Shinigami, aby si zistila, čo je zač. A keď ti niekto, kto ho pozná, povie, že je to debil, tak si ho láskavo vyhodíš z hlavy a prestaneš tu freakovať."
Loly horlivo prikyvovala a okamžite letela do nemocnice v Seireitei, kde Szayel pracoval na pohotovosti. No na pohotovosti namiesto Szayela sedel Findor a rozprával všetkým, čo boli ochotní počúvať, čo sa mu stalo pri krájaní chleba, a teda prečo má ruku obalenú v utierke a presakuje z nej krv. V podstate trpel samomluvou, keďže aj ľudia, čo ho doteraz nepoznali, zistili, že v jeho podaní je to nekonečný príbeh a že sa nikdy nedostane k pointe.
"Nevidel si Szayela?" Spýtala sa ho Loly.
"Ale hej, ten čurák odišiel na obed. Povedal, že sa najprv naje a potom ma ošetrí, lebo si vraj zaslúžim krvácať za to, že som debil." Povedal Findor a urazene si prekrížil ruky. Ale dlho mu to nevydržalo, lebo asi o 5 sekúnd začal pokračovať vo svojom nekonečnom príbehu. Loly si zatiaľ sadla, ale nemusela dlho čakať, lebo sa o chvíľu otvorili dvere a v nich stál otrávený Szayel.
"Drž už hubu, Findor, je ťa počuť až k výťahom."
Findor, samozrejme, tú hubu nedržal. No to bolo jedno, lebo ho aj tak všetci ignorovali. No a kým Findora ošetroval, pohľad mu zablúdil k Loly. "A ty krvácaš?"
"Nie." Povedala ona.
"Tak potom, čokoľvek odo mňa chceš, tak ja ti to nedám. Maj sa."
"Ale nie... Ja len... Že som zamilovaná." Povedala celá červená.
"Už zase?" Spýtal sa Szayel bez známky vzrušenia v hlase a ani na ňu nepozrel.
"No a dostala som od Menoly prikázané, že mám ísť za tebou a spýtať sa ťa naňho, či ho nepoznáš." Vysvetlila Loly ďalej akoby ani nebola prerušená.
"No a aké je jeho ctené meno?" Szayel sa pýtal stále rovnako.
"Yumichika Ayasegawa."
"Toho nepoznám." Povedal Szayel tónom, že konverzácia je ukončená.
Loly sa však jeho neochotou nenechala odradiť. "No taký štíhly, s tmavými vlasmi po plecia, veľmi pekný, čo má také veci okolo očí..."
"Jááj teeen..." Povedal Szayel, no zrazu na ňu pohoršene pozrel a úplne iným tónom po nej vyštekol: "Ten?! Si sa s koňom zrazila? Však to je narcis! To už radšej choď na rande so Charlottom, aby si vedela do čoho lezieš!"
"Wut?" Spýtal sa Findor nechápavo.
"To teda nie, tento je na rozdiel od Charlotta úplne iný a dokonca aj dobre vyzerá!" Urážala sa Loly.
"No tak nalep Charlottovi na ksicht jeho fotku a máš to to isté!"
"Čo už len ty o tom môžeš vedieť, keď si si ani len nevedel spomenúť na to, kto to je, z jeho mena. Očividne o ňom nevieš vôbec nič." Loly sa odula a prekrížila si ruky.
"Tak sa choď spýtať Charlotta, keď mi neveríš. Pokiaľ viem, tí dvaja spolu stále pachtlujú a vymieňajú si všelijaké šampóny a kraviny." Szayel rozhodil rukami akože jeho do toho nič.
"A presne to aj urobím, aby si vedel a ti dokážem ako veľmi si sa mýlil!" Loly sa postavila a urazene vypochodovala z miestnosti.
"Whatever..." Povedal Szayel tónom, že aj kebyže sa mýli, je mu to naozaj srdečne jedno.

***
Charlotte bol veľmi prekvapený, keď mu Loly volala, ale sľúbil, že s ňou teda pôjde na kávu. Vraj pozná v Seireitei jednu veľmi peknú pôvabnú kaviarničku. No a keď tam prišla, pochopila aj prečo. Bola totiž celá ružová a všade boli motívy ruže.
Charlotte už sedel pri jednom stolíku, obzeral sa v zrkadle a sledoval, či má dobre riasy. Pri tom maličkom stolíku vyzeral ten obrovský chlap skutočne komicky. "Ahoj, drahá!" povedal, keď ju zbadal a hneď jej na obe líca vtisol dva imaginárne bozky.
Loly sa zmätene obzerala a dúfala, že v okolí nie je nikto, kto ju pozná.
"No, o čom si to so mnou chcela hovoriť?"
"O Yumichikovi Ayasegawa." Povedala.
Charlotte na ňu pozrel pohľadom, že kebyže mu to povie ešte v telefóne, tak sem za ňou určite nepríde. "Áno?" Spýtal sa tónom ako keby sa Loly pýtala matky, či môže ísť von na party a pritom všetci vedeli, že odpoveď bude striktne záporná.
No vtedy už prišla čašníčka a si obaja objednali kávu a Charlotte odmietol zákusok, lebo si musí udržiavať figúru.
"Vieš, ja som sa doňho asi zamilovala." Loly sa priznala.
No Charlotte na to nijako nereagoval. Obzeral sa všade po okolí, aby jej dal najavo, ako veľmi ňou za to pohŕda, tváril sa veľmi namrzene a obzeral si nechty.
"A chcela by som sa ťa spýtať, čo o ňom vieš a čo si o ňom myslíš. A hlavne nechcem počuť žiadne žvásty o tom, že je odporný a nechutný a neviem, čo, ale musíš to povedať, lebo máte medzi sebou nejakú idiotskú súťaž krásy a pritom si to v skutočnosti nemyslíš." Povedala Loly a musela sa veľmi ovládať, aby mu nehodila cukorničku do ksichtu, tak veľmi ju štval.
"Pozri." Charlotte sa k nej nahol a zatváril sa veľmi otrávene. "Naozaj musíme viesť tento rozhovor? Keď si mi volala, bol som presvedčený o tom, že sa chceš rozprávať o tom, ako som docielil to, že som tak neodolateľne krásny."
"Tak povieš mi o ňom niečo alebo nie?! Lebo keď nie, tak sa tu kľudne zadrhni s tou tvojou úžasnou krásou a zabudni, že som sa s tebou vôbec niekedy snažila skontaktovať!" Loly postupne zvyšovala hlas a na konci už pomaly vstávala zo stoličky a brala si kabelku.
Charlotte sa tváril nešťastne, lebo všetci po ňom pozerali, keďže Loly všetci aj počuli.
"No dobre, dobre, nemusíš sa zase hneď rozčuľovať. Poviem ti o ňom niečo, ale pod jednou podmienkou. Nikdy, ale naozaj nikdy za žiadnych okolností mu tento rozhovor nespomenieš a nepovieš o ňom ani nikomu, od koho by sa to mohol dozvedieť."
Loly chvíľu rozmýšľala a po chvíli odložila kabelku a povedala: "Okay, deal."
Charlotte sa zamrvil a váhal, akoby chcel povedať niečo veľmi nepríjemného. "No... V podstate sa ti ani nečudujem, vieš, je to naozaj pekný chlap."
"Udivuje ma, že to počujem akurát od teba." Loly sa zaškerila.
Charlotte sa ale naježil: "Samozrejme, že to nehovorím jemu, to by ma zvozil pod čiernu zem! Hovorím to iba teba a iba pre to, že si odo mňa žiadala úprimnosť a vieš, že ja som čestný chlap." A na dôvažok toho si prehodil vlasy cez plece.
"No a radšej sa ma pýtaj, nerád by som o ňom hovoril viac, než je skutočne nevyhnutné."
"Tak mi povedz niečo o jeho živote, čo robí, aké má koníčky, o jeho povahe a tak." Vymenovala Loly.
Medzitým im prišla káva, Charlotte si ju miešal a očividne nevedel ako začať. "No, aby bolo jasné, o jeho minulosti toho veľa neviem. Čo som si domyslel je to, že je to očividne sirota ako skoro všetci tu. Pokiaľ viem, ešte predtým ako sa stal Shinigami, tak býval niekde v Rukongai so svojím kamarátom Ikkakom, to je taký ten plešatý divný chlap."
Loly prikývla.
"No a myslím, že on bol v postate niečo ako jeho manželka. Ikkaku lietal všade ako debil, lebo sa potrebuje so všetkými a všade mlátiť a on zatiaľ varil, pral a staral sa o domácnosť. Potom neviem, asi išli na tú akadémiu a dostali sa pod jedenástu jednotku, lebo tam strašne chceli ísť. To kvôli tomu kapitánovi Kenpachimu, myslím, že sa sekali s Nnoitrom."
Loly opäť prikývla.
"Skrátka stal sa tam piatym členom a Ikkaku tretím. On vraj chcel pôvodne trojku, lebo vraj to je pre neho najkrajší znak, ale potom si vybral päťku, lebo to je druhý najkrajší znak. Skrátka ten jeho post je úplne odveci a vôbec nič ti nehovorí o jeho skutočnej schopnosti. Ten ich kapitán tuším ani nevie čítať a písať a keby aj vedel, aj tak by nič nečítal, ani nepísal, takže on má na starosti celú administratívnu činnosť jednotky. Všetci ostatní sa tam iba sekajú ako sprostí. Ak mám pravdu povedať, na jeho mieste by som bol od tej jednotky na míle ďaleko, lebo sa k nemu vôbec nehodí. No on tam zostáva iba svojmu kamarátovi Ikkakum. Ako vidíš, tu už máš niečo z jeho povahy. Tvári sa ako strašný narcis a baví sa iba s ľuďmi, čo sú podľa neho pekní a na škaredých iba tak z výšky zazerá a pohŕdavo im čosi odsekne, keď ho oslovia. Ale to je bullshit."
Charlotte sa sprisahanecky obzeral, bližšie sa k nej nahol a ďalej už pokračoval šeptom: "No pokiaľ viem, keď je sám, dokáže sa ti rozprávať aj s tými najškaredšími ľuďmi pod slnkom a snaží sa im dokonca pomôcť. Jeho kamaráti sú preňho posvätní, je ochotný za nich riskovať život a urobil by pre nich čokoľvek. Inač je ale veľmi výbušný, na čokoľvek sa dokáže poriadne naštvať, ale zase ako rýchlo vybuchne, tak rýchlo sa aj upokojí. A vzhľadom na to, že si myslí, že je najkrajší na svete a že všade kde príde, sú ľudia nadšení z jeho krásy, tak je aj nenapraviteľný optimista. Keď sa stane niečo hrozné a všetci sú na nervy, tak on ti len pokrčí plecami a povie niečo o tom, že aké majú tí ľudia šťastie, že aspoň on tam je a môžu sa tešiť z jeho krásy."
Charlotte sa na chvíľu odmlčal, aby sa napil kávy a po chvíli pokračoval: "O jeho schopnostiach ti viem toho povedať veľa, lebo som ich zažil na vlastnej koži a nebolo to nič príjemné. Ale zhrniem to. Ten chlap má v podstate dva Shikaie. Prvý používa všade, jeho katana sa zmení na taký kosák a dokáže sa roztvoriť na štyri kosáky. Ten používa preto, lebo jeho jednotka sa nesmie dozvedieť o pravej podstate jeho Zanpakutou. Oni totiž uznávajú iba Zanpakutou, ktoré je založené na hrubej sile a to, ktoré má nejakú zvláštnu schopnosť, alebo je založené na Kido neuznávajú a tými ľuďmi, čo také Zanpakutou majú, pohŕdajú. No a keď ho nikto nevidí, použije svoj pravý Shikai, kde ťa obalí takou révou, ktorá z teba vysáva všetko Reiatsu a nasáva ho do kvetov, ktoré on, keď zje, tak sa mu vyliečia zranenia. Tak ti poviem. Keď ťa raz tá réva chytí, je úplne jedno ako veľmi si silná, si jednoducho v prdeli. Čo je ten poručík Hisagi, ten s jazvami na tvári a tou šesťdesiat devinou... Tak ten ti je silný takým spôsobom, že jeho Shikai môže silou konkurovať Bankaiu a Yumichika ho dal dole behom piatich minút ako nič."
Loly bola prekvapená. O tom vôbec nevedela.
"No skrátka nehovor mu o tom, že o tom vieš, lebo ťa zabije a potom zabije mňa a toho Hisagiho, lebo my sme jediní, kto o tom vieme a on aj keď na to možno vyzerá, blbý fakt nie je." Ďalej pokračoval: "A ešte ti o ňom viem povedať dve veci. Prvá, je diabetik. A koľkokrát je tak zavalený prácou, že ani neobeduje a potom odkvecne a musia ho kriesiť v nemocnici, lebo má potom extrémne nízku hladinu cukru v krvi. Skrátka musí si dávať pozor na to čo je, kedy to je a na to, kedy si pichne inzulín. Ale vďaka tomu vie piecť výborné diabetické koláče, keď ochutnáš jeho hrozienkový, odpadneš. A tá druhá vec, je to prakticky otec na polovičný úväzok."
Vtom sa Charlotte odmlčal a Loly, keď to počula, takmer sa udusila kávou. "To čo si mám pod tým predstaviť?" Ešte zadúšajúc sa povedala, lebo toto bolo na ňu trochu príliš.
"No... Ten ich kapitán kedysi dávno našiel také malé dievčatko niekde v nejakej vyvraždenej dedine a nechal si ju. Naučil ju prakticky všetko, čo vedel, takže tá malá ťa dokáže rozsekať ako nič. No a keďže on nie je práve ukážkový príklad rodiča, Yumichika zaňho robí všetko, čo tá malá potrebuje. Varí jej, perie jej, kúpe ju, hrá sa s ňou... Skrátka správa sa ako jej matka."
Loly sa tvárila dosť zronene.
Charlottovi jej ale prišlo veľmi ľúto a tak jej povedal: "Pozri, myslím, že to ale žiaden problém nebude. Po prvé, tá malá je dosť inteligentná na to, aby chápala, že keď sa dvaja majú radi, potrebujú byť sami. Po druhé, tá malá je aj dosť samostatná, takže vie sa sama okúpať, vie si spraviť chlieb a zahrá sa aj sama. A po tretie, ten jeho kapitán sa len tvári, že je v tomto úplne neschopný, keď s ňou ostane sám, stará sa o ňu ako besný. A Yumichika to bez tak s ňou preháňa. Dokonca ju aj oblieka, akoby to nevedela urobiť sama."
A v tom zdvihol prst. "A jeden bonus! Je to úžasný kaderník! Viem ti dať jeho vizitku a normálne mu zavolaj, že chceš, aby ťa ostrihal a v pohode ťa zoberie. Vieš, išiel by som k nemu aj ja, lebo mám rozštiepené končeky, ale bojím sa, že by mi na hlave spravil niečo strašného, len aby vyzeral lepšie ako ja..."
No Loly ho už nepočúvala, toto bola tá najlepšia informácia, ktorú sa mohla dozvedieť a celá nadšená mu ďakovala a vybehla okamžite von.
A čo sa stalo ďalej, to už asi netreba veľmi rozvádzať. Stačí iba dodať, že Yumichika sa jej dvoreniu vôbec nebránil, Yachiru pochopila a nezavadzala a bolo im spolu naozaj dobre. Len v jedinej veci sa nepohodli. Orihime. Loly ju neznášala a Yumichika miloval. Preto na ňu naliehal, aby sa s ňou pomerila. Ale to už je na dlhšie rozprávanie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama