Too Bad

12. srpna 2014 v 19:01 | Sam |  Just Bleach
No, ďalšia, ešte som sa mierne ani nedostala k tomu, čo som chcela vlastne písať :D



Too Bad (Veľmi zlé)


Po škole Ishida pomaly letel do nemocnice, aby mal svoju prácu čo najskôr za sebou a aby náhodou nemusel ísť s Ryuukenom domov.
Dneska mal neuveriteľne otravnú prácu. Dostal kopu akýchsi papierikov na recepty, alebo čo to bolo a on musel na všetky dať pečiatku nemocnice. Úprimne sa ani nepozeral na čo tie papieriky vlastne sú a bolo mu to aj jedno. Horšie bolo, že tieto papieriky šli iba Ryuukenovi. Nechcel si predstaviť koľko toho bude musieť oštemplovať aj pre zvyšných lekárov. No išlo mu to až podozrivo rýchlo, normálne bol z toho prekvapený. A tak ich potom zobral a celý otrávený šiel do Ryuukenovej kancelárie ich odniesť a zobrať si ďalšiu robotu.
Ryuukenova kancelária bola v tej časti nemocnice, kde nikto nechodil. Nikto tam ani nepotreboval chodiť, lebo to bolo až úplne na konci na mieste, kde prakticky nikdy nesvietilo slnko a neboli tam žiadne oddelenia. Pacienti teda nemuseli mať depresie a Ryuukena v kuse neotravovali, lebo kým by tam došli... Všetci mu radšej volali, aj keď boli na tej istej chodbe. Svetlo blikalo a nebolo počuť nič okrem bzučania elektriky. Uryuu mal pocit, že Ryuuken je asi sadista, lebo sa tu pomaly aj on začínal báť. A už mal prst pomaly na dverách a išiel zaklopať, keď začul Ryuukenov hlas.
"Ako to rozprávaš o mojej matke?!"
Uryuu sa zarazil a radšej počúval. Žeby tam mal návštevu?
"No úplne normálne! Nesnaž sa tváriť, že tvoja matka bola úplne normálna, keď to bola hrozná fúria." Ozval sa hlas Isshina Kurosaki.
"Moja matka nebola žiadna fúria." Povedal Ryuuken urazene.
"Ale bola!" Nedal sa Isshin. "Pamätám si to ako včera, keď ma k vám Masaki pozvala na večeru a tvoja matka celý večer do teba kvôli niečomu hustila. Vystri sa, Ryuuken! Nepi toľko, Ryuuken! Za jediný večer nepovedala ani jedno pozitívne slovo, lebo všetko, čo si spravil, bolo zle, a to si dokopy nič nespravil."
"Podľa mňa bola moja matka úplne normálna a vôbec som si nevšimol, že by do mňa neustále hustila kvôli niečomu. Bola to cieľavedomá žena vedomá si nášho statusu a chcela, aby sme boli ako rodina správne prezentovaní." Vysvetľoval Ryuuken.
"No jasné, že tebe to neprišlo, keď si jej dokonalá kópia, len s tým rozdielom, že ty nemávaš menštruačný syndróm a orgán ti visí." Isshin určite mávol rukou.
Uryuu priam videl Ryuukenov pohoršený pohľad a vedel si to predstaviť tak živo, že si musel zakryť ústa rukou, aby sa nerozrehotal.
"Počuj, Kurosaki, vezmi si tú svoju objednávku a vypadni, lebo budem nútený použiť jednu z mojich techník." Odvetil Ryuuken odmerane.
"Počuj, to takto sa správaš aj k vlastnému synovi? Že ho v kuse za niečo buzeruješ?" Isshin sa tváril akoby tú poslednú otázku prepočul.
"Môj syn potrebuje motiváciu, tvrdú ruku a disciplínu. A na tvojom mieste by som nekritizoval moju výchovu, keď tvoja spočíva v tom, že na svojho syna útočíš v každom nestráženom okamihu a prakticky vôbec sa s ním nerozprávaš!"
"Lebo ty sa so svojím synom rozprávaš?" Isshin znel akoby mal navrch. "Rozprával si sa ty vôbec niekedy s niekým? Rozprával si sa niekedy so svojou matkou? So svojou ženou?"
"Moju ženu z toho láskavo vynechaj." Povedal Ryuuken veľmi otrávene.
"Prečo? Musím ti povedať, že ste museli mať naozaj plnohodnotné láskyplné manželstvo. Obzvlášť, keď ťa tvoja matka prakticky donútila aby si si ju vzal! Obaja ste sa k nej správali ako k nejakej obyčajnej slúžke, ktorej by vôbec nebolo škoda, keby zomrela. Bral si ju vôbec ako plnohodnotnú ľudskú bytosť?"
"Moja žena bola silno lojálna disciplinovaná žena, aj napriek faktu, že bola iba obyčajná...!" Pri poslednom slove sa však Ryuuken zarazil.
"Mal by si sa hanbiť Ishida." Povedal Isshin surovo. "Takto hovoriť o svojej zosnulej žene."
Chvíľu bolo ticho. No nie urazené ticho, skôr trápne ako keby Ryuuken ľutoval to, čo práve povedal a veľmi sa za to hanbil.
"Máš pravdu." Povedal Ryuuken a bolo počuť šťukanie zapaľovača. Uryuu prevrátil oči. "Kanae si nezaslúžila aby som sa o nej takto vyjadroval. Nezaslúžila si ani mať ma ako manžela. Zaslúžila by si niekoho omnoho lepšieho. A hlavne si nezaslúžila zomrieť. Koľkokrát som ľutoval, že ja som čistokrvný Quincy a ona iba Gemischt. Mal som zomrieť namiesto nej."
"Mal si ju vôbec rád?" Spýtal sa Isshin ticho.
"Áno... Mal som ju rád, veľmi rád, rešpektoval som ju, ale... Na to ako veľmi ma ona milovala mám dojem, že to nebolo dosť. Jednoducho som ju nedokázal milovať tak veľmi ako by si zaslúžila. Celý život som sa kvôli tomu trápil, chcel som ju istú dobu aj opustiť, ale... Mali sme spolu syna, nedokázal som to... Nedokázal som to, lebo som vedel, že by ju to úplne zničilo... Nemiloval som ju..." Uryuu sa to iba zdalo, alebo naozaj znel hlas jeho otca plačlivo?
"Mýliš sa." Povedal Isshin potichu. "Ty si ju miloval. Nadovšetko si ju miloval."
Ryuuken očividne zostal šokovaný, lebo bolo chvíľu ticho.
Isshin pokračoval: "To, že si ju nemiloval tak veľmi ako ona teba ešte neznamená, že si ju nemiloval najviac ako si len dokázal. Keby si ju nemiloval, tak by si nič neľutoval, neváhal by si ju opustiť. Keby si ju nemiloval, nezostával by si vdovec ešte aj po deviatich rokoch, ale dávno by si mal novú manželku. Povedz, prečo si si nenašiel ďalšiu ženu?"
"Pretože som mal pocit, že by si to nezaslúžila. Cítil by som sa akoby som zneuctil jej pamiatku..." Odvetil Ryuuken pomaly akoby starostlivo vážil každé slovo.
Chvíľu bolo ticho a potom Ryuuken pokračoval: "A teraz... Môj syn ma nenávidí... Aj tak sa cítim zle... Mám pocit akoby nenávisť môjho syna bola trest za to, že som nemiloval svoju ženu dostatočne..."
"Tebe načisto šibe, Ishida?!" Zrúkol po ňom Isshin tak, že sa Uryuu zľakol. "Tvoj syn ťa úplne zbožňuje! Čo to nevidíš? To, že sa nepohodnete, to je úplne normálna vec! Ja a môj syn si prakticky iba nadávame, ale nikdy by som sa neodvážil povedať, že ma nenávidí! Veď má 15, moje nervy, sú v takom veku, že sa priečia všetkému a každému!"
"Povedal mi, že sa spolu nemáme o čom baviť, lebo sme úplne odlišní. Akoby sa hanbil, že je moja rodina..." Pokračoval Ryuuken zamyslene.
"No hej, totálne sa za to hanbí." Povedal Isshin ironicky. "Hanbí sa za to tak veľmi, že má všade Quincy kríže a hovorí o svojej rodine ako o nejakej posvätnej inštitúcií. A čo sa týka teba, keby ťa nenávidel, tak by sa tak veľmi nesnažil správať ako ty!"
Uryuu vypleštil oči a silno rozmýšľal kedy sa naposledy snažil správať ako Ryuuken.
"Ten chlapec je silno lojálny, snaží sa byť autoritatívny a disciplinovaný. Na teba hľadí ako na dokonalý vzor autority a disciplíny, nečudoval by som sa, keby mal niekde tvoj oltárik."
Uryuu silno krútil hlavou. On že by bral Ryuukena ako vzor?!
Ryuuken o tom asi premýšľal. Potom potiahol nosom a povedal: "Môj syn sa o tomto rozhovore nikdy nesmie dozvedieť. Keby vedel aký vzťah som mal s jeho matkou, nenávidel by ma za to. On si na ňu asi veľmi nepamätá, lebo si ju idealizoval a pripisuje jej pomaly vlastnosti, ktoré nikdy nemala... A bol by som veľmi rád, keby to tak aj zostalo."
Isshin očividne krútil hlavou. "Akoby som ja mal s tvojím synom neviem aký vzťah a bežne sme sa spolu rozprávali... Kde to vlastne potrebuješ podpísať?"
Uryuu sa prebral a uvedomil si, že za chvíľu Isshin odíde a keby ho tu našli za dverami, asi by neboli veľmi nadšení. Tak rýchlo zaklopal, otvoril dvere a tváril sa akoby len teraz prišiel.
"Tu máš tie lístky, Ryuuken." Povedal a nahnevane sa pozrel na Ryuukenovu horiacu cigaretu.
Ryuuken tú cigaretu uhasil v popolníku tak zahanbene, až to Uryuu šokovalo. "Ďakujem, Uryuu. Ešte, prosím ťa, skontroluj tieto objednávky a potom môžeš ísť domov... A nezabudni potom nakŕmiť psa."
"Ach ten tvoj sprostý pes..." Odvetil Uryuu naoko nahnevane, ale v skutočnosti bol na to taký zvyknutý, že to bral ako hotovú vec.

***
Ďalší deň išiel zo školy tak zamyslene a hlavu mal plnú včerajšieho rozhovoru, ktorý náhodou počul, že si vôbec nevšimol, že Orihime po ňom kričí.
"Ishida-kun!" Konečne ho dononila a chytila za plece.
On sa až zľakol. "Ach... Prepáč, Inoue-san... Nejak som sa zamyslel."
"Ideme teda pozrieť látky, či ma vymeriaš najprv?" Spýtala sa Orihime s úsmevom.
"Aké... Ach, jasné..." Uryuu sa až zahanbil, keď si uvedomil, že úplne zabudol na to, že sľúbil Orihime, že jej ušije šaty. Zahol teda na najbližšom rohu do obchodu.
Orihime vyzerala byť úplne nadšená, keď videla obchod s toľkými druhmi látok. Prehrabávala sa vo všetkých a hľadala nejakú veľmi peknú, no ako to už býva vždy, tie najkrajšie boli aj najdrahšie. "Koľko tej látky vlastne potrebujeme?"
"Podľa toho aké dlhé chceš tie šaty."
"No... Asi tak po kolená."
"Tak potom štyri alebo päť metrov aj s rezervou."
"Och..." Orihime si prerátala koľko zaplatí za 5 metrov látky, ktorú si vybrala a potom ju len smutne vrátila na miesto.
No Uryuu ju zase vybral a už ju niesol predavačke s tým, že chce 5 metrov.
Orihime ho chytila za ruku a zašepkala mu do ucha celá červená tak, aby to nikto nepočul: "Ishida-kun, ale ja nemám toľko peňazí..."
"Ty ich ani nepotrebuješ mať." Vysvetlil jej. "To je darček."
Orihime sa zarazila. "Ale na tom sme sa predsa nedohodli... Ja som ti plánovala zaplatiť za všetko..."
"Možno sme sa na tom nedohodli, ale ja som to bral automaticky ako darček." Odvetil s tónom akože už o tom nemieni ďalej diskutovať.
"Ale..." No on už ju nepočúval a išiel ďalej. Orihime sa teda rozhodla, že hneď budúci mesiac ako jej teta pošle peniaze, bude si kupovať iba najzákladnejšie potraviny a našetrí toľko, aby mu to celé splatila.
Hneď potom šli ešte do galantérie pre nite a všelijaké maličkosti, čo mali byť na šatách ako ozdoby alebo zipsy, gombíky, skrátka hocičo, čo Orihime na tých šatách chcela mať.
A zašli ku nim domov. Uryuu otvoril dvere a ešte ani nevkročil dovnútra, už naňho Ryuuken volal. "Ahoj, Uryuu."
Ten zostal zarazene stáť vo dverách tak, aby Orihime nemohla vojsť a potom vyštekol: "Čo tu robíš, Ryuuken?!"
"Dnes mám voľno. To si nevedel?"
Uryuu potom prudko rozmýšľal, či zavolať Orihime dovnútra alebo ju poslať radšej domov, lebo tušil, že Ryuuken keď uvidíš dievča, tak chytí záchvat a celý večer mu bude rozprávať o sexe. Ale zhodnotil, že by bolo blbé, keby ju skrátka vyhodil, tak neochotne ustúpil a pustil Orihime dovnútra.
"Dobrý deň!" Zavolala ona veselo.
Ryuuken bol akurát v kuchyni a niesol si lyžičku na kávu a keď začul dievčenský hlas, lyžička mu s cinkotom dopadla na zem.
"To je Orihime Inoue... Idem jej ušiť šaty, tak neotravuj a nelez mi do izby." Povedal Uryuu celý červený.
"Aha... Iste." Odvetil Ryuuken ešte v šoku.
Uryuu ju chytil za ruku a až s ňou bežal do svojej izby. Keď zavrel dvere, tak povedal: "Okey, idem ťa radšej hneď odmerať." A začal sa hrabať vo svojich stolíkoch, aby zohnal krajčírsky meter, ceruzku a nejaký papier. No a keď to našiel, otočil sa a keď ju zbadal, v úžase otvoril ústa a všetko mu popadalo na zem. Orihime tam totiž stála iba v podprsenke a nohavičkách, skoro celá sa vyzliekla.
Po chvíli sa začervenal a diskrétne odvrátil. "Inoue-san... Prečo si sa vyzliekla?" Spýtal sa nechápavo.
"Och... Ja som myslela... Že takto nameriaš presnejšie hodnoty." Vysvetlila ona.
"To nie je potrebné... Radšej sa asi naspäť obleč." Odvetil on ešte stále odvrátený.
"Aha... Prepáč..." Potom počul ako sa Orihime naspäť oblieka.
Keď sa obrátil, už bola oblečená a tvárila sa zahanbene. Zahanbený bol ale aj on. Teda niežeby mu vadilo, že pred ním stála v spodnom prádle, ale prišlo mu to nefér voči nej, aby jej nepovedal pravdu a nechal ju tam vyzlečenú. Mal by pocit akoby ju zneužil. Chvíľu mal problémy s odmeraním jej mier cez prsia, pretože sa veľmi snažil, aby sa jej ich nedotkol. Tak to vyriešil tak, že to odmeral od chrbta a Orihime si meter vpredu držala, aby jej neskĺzol. Potom mu Orihime povedala ako si tie šaty predstavuje a on ich zatiaľ nakreslil. A keď to mal hotové, ponúkol sa, že ju odprevadí domov.
No ona naňho smutne pozrela. "Ishida- kun... Prosím ťa, nemohla by som u teba dnes spať?"
On na ňu prekvapene pozeral.
"Sľubujem, že umyjem riady, budem tak potichu, že si ani nevšimnete, že tu som a ráno si dám budík a odídem ešte skôr ako sa zobudíš! Ja... Ja sa totiž bojím byť doma sama... Zajtra je sobota a aj tak tam budem musieť byť celý deň sama a ja mávam nočné mory..." Skoro sa rozplakala.
"Ach... No iste." Povedal jej a už rozmýšľal ako to povie Ryuukenovi, aby nechytil hysák.
"Ďakujem!" Naradovala sa a dokonca ho objala.
"Ech, ja... Musím to povedať ešte Ryuukenovi." Povedal a vyšiel von skôr ako si všimla, že sa strašne červená.
Vyšiel von, zhlboka sa nadýchol, vydýchol a zišiel po schodoch dolu. A keď zbadal Ryuukena, skočil pred neho tak, až sa zľakol. "Ryuuken, stala sa taká delikátna záležitosť... Nie, nikto nie je tehotný!" Dodal, keď videl, že jeho otec sa už nadýchol na otázku. "A chcem, aby si za celý čas, čo budem rozprávať bol ticho, kým ti to úplne celé nevysvetlím!" Povedal a hneď pokračoval, aby Ryuuken nič nestihol povedať. "Skrátka, vec sa má tak, že Orihime býva sama, lebo je sirota a že ona sa v noci bojí a máva nočné mory a či nemôže spať u nás. Som jej povedal, že môže, ale ubezpečujem ťa, že sa jej ani nedotknem a k ničomu nedôjde, takže nechcem počuť žiadne tvoje monológy o sexe, žiadne kondómy a žiadne veľavravné pohľady!" Na konci bol Uryuu už úplne celý červený.
Ryuuken naňho len v šoku pozeral a po chvíli mu len odvetil: "Fajn." A vrátil sa späť k novinám.
Uryuu otvoril ústa. "Fajn? To je všetko, čo mi na to povieš?" Spýtal sa nechápavo.
"Pyžamo jej môžeš požičať ty a v kúpeľni by mali byť náhradné zubné kefky." Dodal. "A spýtaj sa jej, čo by si dala na večeru a dones jej tam hore nejakú vodu alebo dačo, lebo tá chudera uschne."
Uryuu išiel niečo povedať, ale radšej si to zamyslene rozmyslel a išiel jej doniesť piť. A keď vyšiel hore, povedal: "Ryuuken súhlasil a pýta sa, čo chceš na večeru."
"Nič, nerobte si so mnou starosti, ja vlastne ani nie som hladná." Odvetila Orihime, no v tom momente jej začalo hrozne škvŕkať v bruchu. Ona sa nervózne zasmiala a začala si trieskať päsťou do brucha. "Alebo ja sa pôjdem najesť von, ale nemusíte si so mnou robiť starosti."
Uryuu zdvihol jedno obočie, otvoril dvere a zareval: "Ryuuken! Sprav nejaký udon alebo ramen alebo niečo v takom zmysle!"
Potom zavrel dvere a kdesi vonku začal štekať nejaký pes. Asi to muselo byť v bezprostrednom susedstve, lebo to znelo veľmi blízko.
"Uryuu!" Tentokrát zareval Ryuuken.
"Čo je?" Zareval Uryuu dolu.
"Nakŕm psa!"
Uryuu prevrátil oči a bolo vidno, že sa neskutočne premáhal, aby nezačal nahlas nadávať. Vytiahol si tepláky zo skrine a chcel ísť do kúpeľne sa prezliecť, keď sa ho Orihime spýtala: "Vy máte psa?"
"Ech... Hej."
"Môžem ho vidieť?" Ozvala sa natešene.
"Ech... Iste." Povedal on a tváril sa, že nechápe ako môže niekto chcieť dobrovoľne vidieť ich psa. Potom jej vybral zo skrine nejaké svoje tepláky, nech si ich oblečie, lebo ten pes strašne skáče a určite ju celú zašpiní. A keď sa prezliekli, tak zišli dole, vzali psiu konzervu z chladničky a vyšli na dvor.
Tam bol pri búde priviazaný pekný hnedý kokeršpaniel s obojkom s menom Dora. A keď ich zbadal, znovu sa veselo rozštekal a bežal k miske.
"Ahoj bafík!" Zvolala Orihime a išla za ňou ju pohladkať. A Dora, čuduj sa svete, poslušne si sadla, nechala sa pohladkať a dokonca si ľahla na zem, aby ju Orihime mohla poškrabkať na bruchu.
Uryuu zostal stáť s otvorenými ústami, potom pomaly nacúval k domu a ticho zaklopal na kuchynské okno. Ryuuken ho otvoril a keď uvidel na čo sa Uryuu pozeral, tiež sa zarazil a potom zašepkal: "Asi by si ju sem mal vodiť častejšie."
"Asi hej..." Zarazene odvetil Uryuu a išiel jej dať tú konzervu do misky.
Večera potom prebehla takmer bez slova. Ryuuken pôvodne plánoval jesť s nimi, ale keď si sadol a uvidel ako sa Uryuu tvári, radšej sa opäť postavil a nechal im nejaké to súkromie. Potom bola trochu hádka, lebo Orihime chcela umyť riady, čo Uryuu ani za svet nechcel dovoliť a keď zašli do izby, Orihime sa ho spýtala: "Ishida-kun... Naučil by si ma po nemecky, prosím?"
On na ňu chvíľu nechápavo pozeral a spýtal sa: "A prečo chceš vedieť po nemecky? Veď si si dala v škole francúzštinu."
"No... Ja..." Orihime sa začervenala. "No zhodnotila som, že vedieť nemčinu by tiež nebolo zlé a Kurosaki-kun mi povedal, že ty by si ma ju naučil."
"Kurosaki?" Uryuu úplne nechápal. "Veď ten neznáša nemčinu, volá ju hitlerčina!"
"No... Ja som sa ho pýtala, či som si nemala dať radšej nemčinu, že možno prestúpim, ale on povedal, že ty ma to naučíš." Odvetila Orihime.
No vzhľadom na to, že si nevšimol nič také, že by jej francúzština nejako zvlášť nešla alebo ju nebavila... Dokonca sa ako prvá z triedy naučila vyslovovať to francúzske r. Začínal mať akési podozrenie...
Potom jej ale vybral nejaké svoje malé pyžamo, na čo ho ona prekvapila s tým, že mala so sebou vlastné pyžamo aj kefku, takže to očividne plánovala dlhšie. Tak jej doniesol uterák a ukázal, kde je kúpeľňa. Potom sa hneď zavrel do izby a vytiahol telefón.
"Prosím." Ozvalo sa.
"Kurosaki, ty si povedal Inoue-san, že ju naučím po nemecky?"
"A?"
"Ty si sa jej vyhrážal?!"
Ichigo sa skoro niečím udusil. "Čo?! Ishida, tebe šibe, či čo?! Nikomu som sa nevyhrážal!"
V pozadí zaznelo smutné ooch, očividne Kon zistil, že Ichigo nevolá s Orihime.
"To ako ti napadlo?!"
"Len logicky uvažujem!" Povedal Ishida. "V mojej prítomnosti len všetci na seba veľavravne hľadíte a nič nehovoríte. Potom Arisawa povie, že Inoue-san chce, aby som jej ušil šaty, pričom je vidno podľa vašich prekvapených pohľadov, že o žiadne šaty nešlo. Potom vám veľmi záleží na tom, aby šla Inoue-san ku mne. A ona príde, zrazu sa tvári akoby jej životný sen nebol zbaliť teba, veľmi chce u mňa spať a potom mi povie, že si jej povedal, že ja ju naučím nemecky. Čo to má celé znamenať?"
Priam počul ako mu z hlavy vytiekla všetka krv. Chvíľu bolo ticho, očividne prudko rozmýšľal, čo povedať, lebo si asi neuvedomil, že Ishida nie je blbý. Potom si len vzdychol a povedal: "Okey... Ty si to chcel. No skrátka Arisawa mi povedala, že ty chceš Inoue, tak som jej potom povedal, že ja ju nechcem, ale že ju chceš ty. A sľúbila mi, že ťa zbalí."
Chvíľu bolo ticho. Potom naňho zasyčal: "Kurosaki, ja ťa asi...!"
No nedopovedal, lebo sa ozval Orihimin hlas: "Už je voľná kúpeľňa."
Tú-tú-tú.
Ichigo si chvíľu trieskal hlavu do stola a potom sa rozhodol volať Tatsuki.
"Čo chceš, ty čurák?"
"Arisawa, je to v riti. Ale totálne v riti."
"A čo je v riti?... Ach, mami, prepáč, ale telefonujem, umyjem tie riady za chvíľu!" Povedala tichšie.
"Ishida mi volal a mi vynadal, že sme všetci divní a že Orihime chce uňho spať a tvrdil, že som sa jej vyhrážal!"
"Aha... A čo si mu povedal?" Počul ako sa zatvorili dvere do jej izby.
"No... Skoro všetko." Priznal sa.
V telefóne počul plesknutie, asi si Tatsuki tresla dlaňou po čele. "Kurosaki, ty si taký debil..."
"Tak a čo som mal spraviť?! Vieš, že Ishida je príliš inteligentný na to, aby všetko, čo mu nakecám, prekukol a ja som príliš blbý na to, aby som vymyslel niečo, čo by on neprekukol!... Kokos, Kon neotravuj, lebo ťa strčím Yuzu do izby a budeš čajíčkovať s jej bábikami celý deň!"
Ozvalo sa písknutie akoby Ichigo hodil Kona do steny.
"No... Máme aspoň šťastie, že Ishida nie je schopný vyhodiť Orihime... Počkať... Povedal si, že ona bude uňho spať?!" Tatsuki očividne začínala byť naštvaná.
"No a?"
"Ty nechápeš? Ona je baba a on je chlap!"
"No a?"
"No a on má orgán, ktorý pasuje do jej orgánu! A bola by som skutočne veľmi naštvaná, keby som zistila, že si to aj overili!"
Ichigovi chvíľu trvalo, kým mu zaplo. "Arisawa, je to Ishida! Seriózne, zamysli sa a spýtaj sa ma to ešte raz!"
"Si si istý?" Spýtala sa po chvíli potichu.
"Jasné, že som si istý, Ishida je v celej Karakure najčestnejší chlap... Nie, Kon, nemáme sex po telefóne a ja to s tou Yuzu myslím vážne!"
"Počuj Ichigo... Čo si vlastne tej Orihime povedal, aby zrazu prestala chcieť teba a začala chcieť Ishidu?" Spýtala sa Tatsuki pomaly.
"No... Povedal som jej, že ja pre ňu nie som ideálny chlap a že Ishida je pre ňu lepší."
"A to ti zožrala?"
"No... Musel som jej aj povedať, že už mám rád teba, ale potom vyzerala byť hrozne naštvaná, tak som jej povedal, že spolu nechodíme, ale že my sme takí ľudia, ktorí sa proste jedného dňa vezmú."
"Moje nervy, Kurosaki..." Počul ako sa Tatsuki hodila o posteľ.
"A čo je na tom zase zlého?" Nechápal Ichigo.
"No asi to, že Orihime to moc nemyslí a určite teraz začne blbnúť s celou organizáciou svadby akoby sme už boli zasnúbení alebo čo!... Mama! Neodpočúvaj moje telefonáty!... Nie, nie som zasnúbená a asi ani nikdy nebudem!" Ichigo počul ako tresla dverami. "Súkromie je v tejto rodine očividne neznámy pojem..."
"A čo teraz?"
"No nič... Asi je to fakt v riti..."

***
Ichigovi zase zvonil telefón. Orihime. Chvíľu pozeral na ten telefón, či vidí dobre a potom to zdvihol: "Áno?"
"Ahoj, Kurosaki-kun, to som ja, Orihime. Ja... Chcela som ti povedať, že... Že to asi nezvládnem."
"Čo?" Spýtal sa Ichigo a chvíľu rozmýšľal, či sa nechce náhodou zabiť alebo čo.
No v tom po ňom skočilo čosi chlpaté a vrešťalo do telefónu: "Orihime-chan, ja ťa milujem!"
To sa už ale Ichigo nasral, chytil Kona a vyhodil ho z izby. Dokonca aj Orihime počula písknutie, keď ho šmaril do steny na chodbe. A keď zatvoril dvere a chystal sa vrátiť k telefónu, na dvere mu zaklopala Yuzu: "Onii-chan, môžem si požičať Bostova, keď je na chodbe?"
"Môžeš si ho nechať, Yuzu." Povedal jej cez dvere.
"Sorry, Kon. A čo to nezvládneš?" Spýtal sa, keď sa vrátil k telefónu.
"No... Sľúbila som ti, že pobozkám Ishidu-kun, ale ja to asi nezvládnem." Orihime znela, že sa rozplače.
"Veď to nie je nič zložité!" Povedal Ichigo a spomenul si na to aké to bolo, keď sa prvýkrát bozkával... Čo bolo vlastne nikdy, tak premýšľal, či to je alebo nie je zložité, keď sa ešte nebozkával.
"Ja viem, ale..." Orihime sa snažila správne sformulovať svoje myšlienky. "Ale keď... Ishida-kun je taký... Neviem, mám dojem, že mi neverí... Že si myslí, že po ňom niečo chcem a že... Neviem, cítim sa akoby som mala pred ním nejaké tajomstvo, o ktorom tuší a akoby som ho klamala alebo... No skrátka si myslím, že kebyže ho pobozkám, tak by sa asi nenechal..."
"Ech no... Vieš, vec sa má tak..." Začal vysvetľovať Ichigo. "Ishida mi volal, keď si bola v kúpeľni či kde a začal po mne hučať, že sa ti určite vyhrážam a ja neviem... Tak som spanikáril, tak som mu povedal, že vás chceme dať dokopy. Takže on to už vie... A inač, keď ho nechceš pobozkať, tak nemusíš, to som povedal len tak, nieže teraz budeš hrozne trpieť, lebo sa na to necítiš alebo..."
"Urobím to." Zrazu rozhodne povedala a položila skôr, než stihol niečo povedať.
Vtedy sa totiž zjavil Ishida a Orihime sa po ňom doslovne hodila tak, že narazil chrbtom do steny. Chvíľu bol v šoku, že ona ho bozkáva! Potom sa stala ale horšia vec, a to tá, že sa mu proste postavil a keďže boli obaja v pyžame, ona to určite musela cítiť.
No ona sa len naňho usmiala, objala ho a povedala mu, že sa ešte musí vycikať.
On len prikývol a ešte hodnú chvíľu tam v úžase stál.
Orihime síce šla na záchod, ale nie cikať, ale telefonovať.
"Tatsuki-chan... Naozaj sú všetky chlapské penisy také veľké?"
"Čo ti to to hovädo spravilo?!" Tatsuki doslovne zavrešťala do telefónu.
"Nič, ja som ho pobozkala a jemu sa postavil a iba tak som ho cítila, inač sa ma vôbec nedotkol." Vysvetlila Orihime.
Počula ako Tatsuki ťažko dýcha. "Orihime, to mi nesmieš robiť také šoky! Prisahám, že už som si predstavovala ako mu urobím vazektómiu!"
"Prepáč, Tatsuki-chan, ale... Sa mi zdal, že je taký veľký a... To všetky sú také veľké?"
"Nie, ono... Pozri, tu nejde ani tak veľmi o veľkosť, ale skôr o to ako to spravíš. Ja chápem, že keď ťa znásilnil ten kretén, tak ťa to veľmi bolelo a teraz sa ti zdá, že aj iné sú veľké a všetko to bude bolieť, ale kebyže Ishida ide s tebou... Tak to do teba určite nenarve len tak, ale spraví to nejako pomaly a ja vôbec netuším, čo sa pri tom vlastne robí a ani ma to veľmi nezaujíma a dúfam, že ani teba to najbližších desať rokov zaujímať nebude... No skrátka si myslím, že by to spravil tak, aby ťa to nebolelo."
"Myslíš?" Orihime očividne odľahlo.
"Hej... Ale to neznamená, že to hneď teraz musíš vyskúšať!"
"Neboj ja... Asi bude ešte dlho trvať, kým sa k tomu odhodlám."
Ešte stihla začuť Tatsukino: "Vďaka Bohu..." skôr, než položila.

***
"Počuj, Kurosaki... Máš veľký penis?"
Ichigo asi 5 minút vkuse sedel na stoličke a snažil sa spracovať, čo práve počul v tom telefóne. "Arisawa... Prosím ťa, choď už spať."
"Nie, ale vážne..."
"Veď vážne, Arisawa. Choď. Už. Spať!"
A stihol položiť skôr, než niečo povedala. Nebol si istý, či by jeho mozog spracoval ďalšiu podobnú otázku.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama