The Truth

2. října 2014 v 20:21 | Sam |  Just Bleach
No ďalšia, špeci pre teba Rikku! 3:) No a že okrem toho to vlastne nečítajte :D



The Truth (Pravda)


Rika prišla asi o pointu, pretože keď prišla do roboty, bol tam Renji a Hisagi (netušila, čo tam robili) a Renji práve Szayelovi opisoval akúsi chiméru.
"...ten ohavný chlpatý tvor so smrteľne ostrými pazúrmi, ktoré keď sa do teba zatnú, tak si načisto skončil... Odporné tesáky, ktoré slúžia na odtrhávanie mäsa od kostí... Hnusné zelené oči, ktoré ťa sledujú pri každom najmenšom pohybe... A ten tvor je celkovo neuveriteľne urážlivý, že len čaká na príležitosť, aby ťa naporcioval a zožral..."
Hisagi naňho pozeral pohľadom - seriously?
Szayel nechápal a potom sa Renjiho spýtal: "A on toho tvora vlastní?"
Renji prikývol.
Potom sa otočil na Hisagiho a spýtal sa: "Ty vlastníš Krakena?"
"Nie, mačku." Odvetil Hisagi akoby si ľudia bežne mýlili Krakena s mačkou.
Szayel sa začal rehotať a potom povedal: "Si mohol rovno povedať, že sa bojíš mačiek."
"Nebojím, len sú... Hnusné... A agresívne..." Vysvetľoval Renji, no nikto ho nepočúval, pretože celá čakáreň vybuchla do smiechu.
Rika vybuchla do smiechu s nimi, a to jej naozaj spravilo deň. Mala dojem, že dnešok bude naozaj skvelý a mala pravdu.
Poobede totiž prišiel Szayelov brat a tí dvaja nedokázali byť spolu v jednej miestnosti bez toho, aby sa urážali, čo občas ústilo do neuveriteľne vtipných situácii a tak to bolo aj tentoraz.
Szayel akurát Yylfordtovi vysvetľoval, kde má čosi hľadať. "...je to v prvom šuflíku pod tým veľkým monitorom, čo máme v izbe. A najlepšie je to naliať do tej veľkej misy, čo máme v kuchyni."
"Myslíš do tej, ktorú nám Ema zakázala brať?" Spýtal sa Yylfordt so zdvihnutým obočím.
"Hej, presne do tej."
"Tak tú nezoberiem, lebo Ema po mne nahučí." Yylfordt si prekrížil ruky na prsiach.
"Ale to povedala len preto, že v nej predtým mala ten puding, čo nám spravila na narodky!" Nechápal Szayel.
"Podľa mňa to bolo preto, aby sme to nerozbili." Yylfordt stále trval na svojom.
"Tak jej zavolaj, ale aj tak viem, čo ti povie." Szayel si tiež prekrížil ruky na prsiach a obaja boli takí odutí, že konečne vyzerali ako jednovaječné dvojčatá.
Yylfordt si teda povedal, že dobre a išiel jej zavolať s tým, že bol presvedčený o tom, že má pravdu. No Ema mu naozaj povedala, že tú misu im zakázala brať preto, že do nej spravila puding na ich narodeniny, o ktorom nechcela, aby ho objavili, takže Yylfordt zostal pozerať s otvorenými ústami a nešťastný z toho, že prehral.
"Told ya!" Víťazoslávne zvolal Szayel a Yylfordt sa urazil.
"Drž hubu, Szayel!"
No akurát vtedy vošla Unohana tak, aby počula akurát tú poslednú vetu a hneď sa zamračila. "Nemôžete sa vy dvaja k sebe správať aspoň trochu milo?"
"Správame sa k sebe najmilšie, ako sa len k sebe dvaja bratia môžu správať." Nechápavo odvetil Szayel.
Unohana bola nešťastná. "Súrodenci a taký hrozný vzťah... Prejdete okolo seba a ani sa nepozdravíte a nikdy si neviete povedať nič milého, stále po sebe len štekáte."
"Pardon, mami." Odvetili obaja dvojhlasne, na čo Unohana len pokrútila hlavou a radšej sa vrátila do práce.
A konečne prišiel koniec pracovného času. Rika mala veľmi dobrú náladu ešte stále od rána, že keď sa jej Szayel spýtal, či by s ním nešla na kávu, ochotne súhlasila.

***
Stala sa asi strašná chyba.
Rika si uvedomila, čo to vlastne robí až po hodnej chvíli a to už bolo veľmi neskoro niečo zachraňovať. Zrazu si totiž uvedomila, že stojí na prahu svojich dverí a náruživo sa bozkáva so Szayelom.
Ale ako k tomu vlastne došlo?!
Szayel ju pozval na kávu. Hej, to si pamätá. Išli do cukrárne, objednali si kávu a zákusok, trochu žartovali a v podstate sa veľmi dobre bavili. A potom čo? Ako sa vlastne dostali k tej činnosti, ktorú práve praktizujú?
Okey, pokoj. Treba sa len poriadne nadýchnuť a spomenie si. Ale to sa robí celkom zložito, keď sa ešte stále s ním bozkáva, že?! Bála sa odtrhnúť, aby sa nejako neurazil alebo čo ja viem čo.
No okey. Vyšli z cukrárne... Oni boli vlastne na seba prakticky nalepení! Szayel jej ponúkol rameno, ona prijala a keď navrhol, aby sa spolu prešli, tak súhlasila. Ale prečo vlastne? Aha, hej, bolo jej s ním dobre a veľmi dobre sa spolu bavili.
Chvíľu sa prechádzali, stále sa spolu dobre bavili a keď sa dostali k jej domu... Hej, teraz to príde. Szayel sa jej poďakoval za príjemný večer a ona sa usmiala a potom... Ona ho pobozkala! Tak ono to bola ešte jej vina! Však čo sa s koňom zrazila?! Bozkávať sa a so Szayelom a ešte k tomu prakticky na ulici?! Toto je zle... Toto je fakt veľmi zle...
No bola potešená, že pri tom prudkom premýšľaní samovoľne zmiernila tempo a už si nekontrolovali navzájom mandle. Takto aspoň nehrozí, že ju sotí dovnútra, doslovne ju vyzlečie a potom by mu musela vysvetľovať, že sorry, ale toto ona nerobí, čo by bola veľmi trápna situácia. Ešte trápnejšia ako to bude aj bez toho. Pomkla sa k nemu trochu bližšie, aby zistila, či mu náhodou nestojí, lebo to by bolo trápne. No potom si takmer vydýchla od radosti, lebo si spomenula, že Szayel vlastne žiadny penis nemá. Ale potom... Uvedomila si o koho sa jedná a bolo jej jasné, že je aj tak v prdeli, pretože Szayel by ju vlastne dokázal znásilniť aj s tým svojím neexistujúcim penisom. Oblial ju ľadový pot.
A zrazu... Nejako sa už prestali bozkávať... Proste len stáli pri sebe s ústami tesne pri sebe. Riku upokojil fakt, že Szayel má zatvorené oči a vyzerá, že si to užíva. Zrazu si uvedomila, že ju pevne drží v náručí, oprel si líce o jej líce a akoby sa mu to páčilo. Akoby jeho primárny účel nebol len dostať ju do postele a pocítila nával citov k nemu.
A potom sa zarazila. Nával citov k nemu?! Tak toto je fakt zlé... Ona nemôže byť doňho zamilovaná, veď to predsa nejde... Je to predsa Arrancar... Ona je Shinigami... A ona je vlastne mŕtva... Počkať... Ale však on je tiež mŕtvy... A... Má ružové vlasy... Ale ona má zase modré, akoby si to vymenili, čo neznie až tak zle... A nemá penis, čo v podstate, keď sa to tak vezme, tak môže to byť aj výhoda, ale keby s ním mala mať normálny vzťah, tak by to zase nebolo ktovie čo... Ale však on je šikovný, vedel Harribel vrátiť maternicu, kde mala Hollow dieru, tak určite to dokáže aj s vlastným penisom... Ale Ichigo by sa naštval!... Ale Ichigo zase v postate takéto niečo tušil a asi by mu to ani vôbec nevadilo... Počkať, to čo to tu práve robí? Ona sa prakticky háda sama so sebou! Na čej strane vlastne stojí?
Tak tam proste stála akoby sa vôbec nič nedialo a seriózne netušila, čo so sebou. No Szayel to vyriešil za ňu. Nahol sa k jej uchu a zašepkal jej: "Ďakujem za príjemný večer." A pobozkal ju na líce.
Potom ju pustil, usmial sa na ňu, zakýval jej a pomaly sa pobral preč s rukami vo vreckách.
Rika užasnuto stála vo svojich dverách s rukami ešte stále vo vzduchu akoby ho stále držala a pozerala za ním.
Potom sa oprela o dvere, vzdychla si a pomyslela si, že tak toto je už naozaj koniec... Asi by mala zavolať Ichigovi a presvedčiť sa o tom, že mu to naozaj nevadí, pretože naozaj nechcela, aby náhodou jedného dňa prišiel a spravil zase raz podobnú žiarlivostnú scénu ako minule.
Tak pomaly vošla dovnútra a hneď už brala telefón.
Ichigo to zdvihol až po chvíli. Občas sa jej priznal, že ho otravuje, keď mu zvoní telefón a rozhodne sa, že to nezdvihne, ale potom vždy zmení názor, tak nech sa nečuduje, že jej to nedvíha.
"Ichigo... Tu je Rika..."
"Čau, Rika. Počuj, vedela si o tom, že Chado normálne na inzerát učí ľudí po španielsky?"
Rike sa mierne zastavil mozog. Teraz bola naozaj tá najposlednejšia vec na svete, čo ju trápila, že Chado učí súkromne španielčinu. "Počuj, Ichigo... Vieš... Pamätáš ako som ti hovorila, že možno sa mi už niekto páči?"
Ichigo hneď odvetil a ešte k tomu s veselým hlasom akoby mu to absolútne nevadilo. "No viem, to je ten ružový Arrancar, že? Počkaj jak sa volá... Simon?... Silvio?... Saruman?... Proste niečo na S."
Rika zostala s otvorenými ústami. Tak jemu to je to úplne jasné! Počkať... Povedal Saruman? "Szayel." Opravila ho.
"No hej, to." Pritakal Ichigo a Rike bolo jasné, že už jeho meno zabudol a vôbec ho to netrápi. A ďalej počula ako si veselo kliká na počítači a ešte potichu zanadával: "Do prdele aj Ishidom a jeho debilnými flashkami..."
"Takže tebe to nevadí?" Spýtala sa stále ohromená Rika.
"Nie." Odvetil Ichigo akoby to bola samozrejmá vec. "Ty si tiež nefreakovala, keď som začal chodiť s Tatsuki a to som s ňou v podstate v úvodzovkách pachtloval ešte skôr ako si ty pachtlovala s ním."
"Tebe to naozaj nevadí?" Rika to ešte stále nevedela pochopiť.
"Nevadí." Ichigo sa pomaly smial na tom ako mu to nechce veriť. "A prečo to ešte nemáš na facebooku? Daj to tam a ja ti to lajknem, aby si si bola istá, že mi to nevadí."
Rika sa začervenala. "No vieš, ono to ešte nie je oficiálne a... No neviem ako by na to reagoval a..."
"Jéjda... Teraz nie že spolu vôbec nezačnete chodiť! Počuj... Chado si pridáva fotky s nejakou babou, čo ju učí po španielsky... Boli v McDonalde na čokoláde a si predstav, že tá baba sedí pri ňom úplne blízko a on sa dokonca usmieva! Normálne, že oni spolu asi chodia!"
Rika sa seriózne začala smiať. A že Ishida všetkých stalkuje, však Ichigo je ešte horší.
"Nie ale fakt... Och, Tatsuki si dáva nejaké fotky z toho svojho kung-fu, či karate, či čo to vlastne robí a na jednej fotke jej trčí kus podprsenky! Počuj, Rika, musím končiť. Musím jej za to vynadať."
"Okey." Rika so smiechom odvetila už hluchému telefónu.
Potom sa zamyslela a pomyslela si - je toto vôbec možné? Dnešný deň je fakt úžasný.

***
Rika nevedela, čo so sebou.
Boli tri hodiny ráno a ona mala ešte stále rozdrapené oči a nemohla zaspať ani za svet. Stále rozmýšľala nad ním. A vždy, keď si ho predstavila, tak jej začalo prudko biť srdce, v žalúdku mala motýle a pri srdci sa jej rozlievalo pokojné teplo. Ale to predsa nie je možné... Nemôže byť doňho zamilovaná.
Už asi piatykrát chytila do ruky telefón s pokušením Szayelovi napísať, ale... Čo by mu písala? A o tretej ráno? Rozmýšľala, či on môže pokojne spať... Dúfala, že áno, nech sa aspoň jeden z nich vyspí.
Vôbec nevedela, ako ich vzťah bude pokračovať a či vôbec nejaký vzťah majú. Nechcela s tým vyrukovať hneď, aby ho náhodou neodplašila, ale zase sa bála, že pôjde na ňu príliš rýchlo, keby áno. Naozaj nevedela, čo si má myslieť a čo má vlastne robiť. Ako to zoberú ostatní? Veď je to Szayel a všetci už prakticky vedia, aký je! Ach, do čoho sa to vlastne namočila... Ale keď jej na ňom tak záleží...
Ráno, keď jej zazvonil budík, mala chuť zomrieť. Bola hrozne nevyspatá a smrteľne sa jej nechcelo ísť do práce, ale musela.
A keď tam prišla, veselo šla pozdraviť Szayela do ordinácie, ktorú na pohotovosti mali, no namiesto Szayela tam bola iba iná sestra, konkrétne Sarawaki Kanisawa, alias Hisagiho žena.
"Szayel tu dnes nie je?" Spýtala sa a nemohla si pomôcť, bola z toho strašne sklamaná.
"Nie, on je doobeda v škole, dnes učí. Príde až poobede." Odvetila ona a keďže si všimla Rikino sklamanie, hneď sa na to musela opýtať. "Niečo si s ním chcela?"
"Nie... Vlastne áno... Vlastne neviem..." Rika nechcela pôvodne nič povedať, ale Sara by jej to aj tak neuverila. Tak si sadla vedľa nej a pošepkala jej: "Ja som sa s ním včera bozkávala."
Sara skoro odpadla zo stoličky a pol hodinu vyzvedala všetky detaily, že ju musela nakoniec prerušiť, aby vôbec niekedy začali s prácou. No Sara na ňu celý čas sprisahanecky žmurkala a keď nakoniec poobede prišiel Szayel, drgla do Riky takým spôsobom, že skoro vrazila do steny.
No Rika sa nezmohla na nič iné, iba na to, že celá červená mu nezrozumiteľne povedala ahoj a ani naňho nepozrela.
Sara bola sklamaná, pretože očakávala padnutie si do náruče a náruživý bozk, ale Rika nevyzerala, že by sa s ním plánovala vôbec baviť, tak sa ho sama spýtala: "Ako bolo v škole?"
"Ani sa nepýtaj." Szayel prevrátil očami a išiel si pripraviť kufrík na prvú pomoc. "Minulý týždeň som povedal tým sprostým deťom, nech sa naučia vzorec fotosyntézy. Z tridsiatich ho vedeli dvaja, ostatní boli totálne vygumovaní a tie otázky... Čo máme robiť?... Aký vzorec?... Čo je to fotosyntéza?... To je písomka?..." A pokrútil hlavou, že škoda reči.
A dlho tam teda neboli, keď tam zrazu prišiel Mayuri.
"Tak tvoj ksicht je to posledné, čo mi už len k šťastiu chýbalo." Hneď sarkasticky podotkol Szayel.
"Neboj sa, je to vzájomné." Ubezpečil ho Mayuri. Potom sa postavil k Szayelovi, ktorý práve zašíval niekomu ranu na ruke a iba naňho pozeral.
Szayel si ho chvíľu nevšímal, potom to ale nevydržal, znechutene sa naňho pozrel a spýtal sa: "Chceš niečo konkrétne, alebo mi tu chceš znepríjemňovať život len tak for fun?"
"Vlastne..." Mayuri odvetil akoby si až teraz uvedomil, že niečo chcel, "Potrebujem od teba istú vec... Inač, na tento typ rany by som použil úplne inú niť."
"Máme obmedzený rozpočet a toto je jediná niť na sklade." Odvetil Szayel ani naňho nepozrel. "A s tou vecou, čo odo mňa chceš, môžeš ísť akurát tak do prdele."
"Zajtra nastupuješ u mňa v robote." Odvetil Mayuri akoby to bola normálna vec.
"To teda nenastupujem." Szayel sa nad tým ani nepozastavil.
"Dostaneš vyšší plat."
"Nope."
"Vlastnú kanceláriu."
"Nope."
"Viac dní dovolenky."
"Nope."
"Neobmedzený vstup do mojich osobných spisov."
"Kedy mám nastúpiť?"
Rika naňho pozrela s ohromne sklamaným pohľadom.
"Tuším robíš v škole, čo? Tak hneď poobede alebo ako končíš, to je jedno."
A vtedy vošla Unohana, ktorá ani netušila katastrofu, keď jej Szayel hneď povedal: "Od zajtra dávam výpoveď."
Unohana naňho šokovane pozrela, potom pozrela na Mayuriho a na toho hodila nahnevaný pohľad, lebo jej hneď bolo jasné, koho je to vina.
"Sorry, madam, nie je to nič osobného." Mayuri sa vyhýbal jej pohľadu. "Ale to je biznis."
"Si si tým naozaj istý?" Spýtala sa radšej Szayela.
"Asi hej." Odvetil on.
"Nechám to ešte otvorené a máš lehotu, keby si si to náhodou rozmyslel. Mám tu totiž žalostne nízky počet lekárov a žalostne vysoký počet pacientov. A ty mi tiež dvakrát nepomáhaš." S výčitkou sa otočila na Mayuriho, ktorý sa tváril akoby nevedel o čom to hovorí.
Potom rezko odišla.
Mayuri odišiel radšej tiež, tušil totiž, že by bol dobrý nápad zmiznúť pre prípad, že by sa Unohana celá nasratá vrátila s nejakým plameňometom alebo chirurgickým nástrojom.
Rika mala ešte stále ten istý sklamaný pohľad a mala chuť plakať. Tak to už bude asi koniec.
Szayel si to ale všimol, tak jej hneď povedal: "Nebuď smutná, u toho čuráka aj tak asi dlho nevydržím. Mimochodom, ešte stále tu plánujem občas vypomáhať, viem v akom katastrofálnom stave to tu je."
Rika len prikývla na znak tomu, že rozumie, avšak vôbec sa netvárila ani trochu menej sklamane.
Celý zvyšok pracovného času potom už neprehovorili spolu ani slovo. Až úplne na konci, keď si Rika brala kabelku, že sa poberie domov a už tam zostala sama. Otočila sa a skoro vrazila do Szayela, ktorý stál hneď tesne za ňou. Ani nestihla reagovať, keď ju v tom pobozkal. Jej pôvodný plán bol ten, že sa od neho pobozkať nedá a jednoducho urazene odkráča domov. Ale keď už ju už pobozkal chlap, ktorého očividne miluje, s hrôzou zistila, že jej telo sa rozhodne neplánovalo od neho odtrhnúť a už vôbec nechcelo odísť.
No a potom sa od nej odtrhol on a povedal: "Prídeš k nám dnes na večeru? Ema včera skoro explodovala a mám ťa vraj doniesť aj násilím, plánuje piecť kura."
No tak to určite nie. V žiadnom prípade. "Tak dobre." Namiesto toho povedala a až zostala z toho šokovaná.
"Hneváš sa na mňa?"
To teda áno, jednoducho toto spravíš bez akéhokoľvek varovania a ešte sa tváriš akoby to bola úplne normálna vec, keď sa medzi nami konečne niečo stalo. "Nie." Opäť jej telo akoby prevzalo kontrolu nad jej mysľou.
"Prepáč." Povedal jej on tak úprimne, až sa jej skoro podlomili kolená a usmial sa na ňu.
On má taký nádherný úsmev... Keby sa len na ňu mohol usmievať celý život...
Ona je totálne v prdeli... Ale totálne...

***
Večera bola celkom vtipná.
Na začiatku mala chvíľu pocit, že rozhovor stojí. Aj keď Yylfordt neustále o niečom rozprával a Ema na nich neustále pokukovala, či sa k sebe náhodou nemajú.
Szayel si to očividne všimol, pretože zrazu z mosta do prosta zadrel: "A vy dvaja sa kedy budete brať?"
Obidvaja vyprskli a pozerali naňho, či sa načisto zbláznil.
"A prečo nie?" Spýtal sa nechápavo. "Náhodou sa to oplatí, takto kebyže Yylfordt zhebne alebo ho zabijem, Ema zdedí tak hovno."
"Ako hovno? Je tu tento byt." Spýtala sa Ema nechápavo.
"No hej, ale ten je písaný na brata a na mňa. Keď zhebne, tak si skončila." Vysvetlil jej Szayel a rýpal sa vidličkou v jedle.
"Veď ma tu predsa necháš, nie?" Povedala akoby to bola samozrejmá vec.
"No isto. Hneď by som ťa pobalil a vykopol. Tolerujem ťa tu iba kvôli nemu."
Ema očervenela a už sa nadýchla, že mu niečo povie, keď jej Yylfordt pre istotu skočil reči: "Tak majetok prepíšem na ňu!"
"Neprepíšeš." Povedal Szayel tónom, že sa mu plánuje vyhrážať. "Inač ťa vydedím."
"A kto by potom mal zdediť tvoj majetok?" Yylfordt sa začal smiať. "Nebodaj Lila?!" Povedal to strašne posmešným tónom.
"Nie Lila. Zafira." Odvetil Szayel pokojne.
"A čo by s ním robila, prosím ťa?"
"No určite by ho použila na nejakú rozumnejšiu vec ako Lila." Odvetil on.
Yylfordt sa zamyslel a potom kývol hlavou na znak, že je to fakt.
Rika užasnuto pozerala raz na jedného, raz na druhého. Aká Lila? Aká Zafira? Potom pozrela na Emu, ktorá sa ďalej venovala večeri akoby sa nič nedialo. Očividne jej tie mená vôbec neprišli neznáme. Žeby to boli nejaké Arrancarky, ktoré nepozná? Teda vie, že je tam nejaká Lilynette, ale čo by oni s ňou mali?
Ema si asi všimla, že Rika úplne netuší, o čom sa to vlastne točí, tak jej vysvetlila: "To sú ich sestry."
Rika vypleštila oči. Tí dvaja majú nejaké sestry?
Szayel na ňu pozrel a hneď vysvetlil: "Máme dve sestry, jedna o 10 rokov mladšia, to je Zafira, ktorá javí známky mozgovej činnosti, druhá o 9 rokov mladšia, to je Lily Anne, ktorú voláme Lila, ktorá je dutá ako bambusová tyč. Proste Yylfordt v sukni. A okrem nich máme ešte dvoch ďalších bratov. Obaja sú takí krpatí, že jeden ti ledva niečo povie, to je Draco a ten druhý nevie ani poriadne chodiť, to je Xavier Olivier."
Rike s cinkotom padla vidlička na tanier. Ani len netušila, že majú ešte nejakých súrodencov. Potom sa spýtala: "Oni sú tu tiež v Hueco Mundo?"
"Ech, nie." Szayel odvetil. "Vieš, oni vôbec nikdy neboli ani len Hollow."
Rika zostala úplne v šoku. Pokiaľ vie, Hollow si nepamätajú vôbec nič z minulého života. "Ale ako vôbec viete, že sú to vaši súrodenci?"
"Zistil som si to." Povedal Szayel akoby to bola normálna vec. "Keď už sa z teba stane Hollow na istej mozgovej úrovni, čo bohužiaľ, nie je Yylfordtov prípad, začnú sa ti vracať isté spomienky. A zvyšok som si už zistil sám. Naša mama bola znásilnená, keď mala 12 a narodili sme sa my dvaja. Našu smrť sa mi už nepodarilo zistiť, pravdepodobne na nejakú chorobu. Každopádne sme zomreli naraz a stali sa z nás Hollow. Mama krátko na to zomrela tiež, dostala sa do Soul Society, kde sa jej narodili ďalšie štyri deti. Bývajú v Rukongai."
"Vy ich nevídate?" Spýtala sa Rika akoby jej Szayel rozprával nejaký napínavý príbeh.
"Občas ilegálne." Odpovedal namiesto neho Yylfordt.
"A prečo?" Rika nechápala.
"No preto, že sme Arrancari." Odvetil Szayel akoby sa pýtala na nejakú totálnu kravinu. "Keď sme dostali povolenie sa dostať do Seireitei, to je maximum. Do Rukongaia nemôžeme, stále sa boja, že budeme požierať duše."
"Ale veď to je strašné!" Rika zostala šokovaná.
"Ani nie." Povedal Szayel. "Hovorím, že Lila je tak sprostá, že by si zaplakala."
"Tak to určite nenechám!" Rika sa až postavila. "Hneď zajtra pôjdem za vrchným kapitánom a vybavím, aby ste sa mohli stretávať so svojou rodinou!"

***
Rika stála pred prvou jednotkou a rozmýšľala, do čoho sa to zase dostala. Samozrejme, že včera, keď hovorila, že pôjde za vrchným kapitánom, tak sa jej to zdala byť najsprávnejšia vec na svete, ale teraz, keď naozaj za ním musela ísť... Už nebola až taká odvážna. No sľúbila to, tak to musí aj splniť.
Keď sa konečne dostala ku Kyorakovi, stres sa u nej opäť prejavil a chvíľu nevedela vykoktať ani pozdrav.
"Ahoj!" Pozdravil ju Kyoraku. "Ako sa má tvoj priateľ z rád Espady?"
Rika od šoku otvorila ústa. "To ako viete?"
"V novinách je fotka ako sa bozkávate."
Rika žasla. Bude musieť Hisagimu niečo urobiť a príjemné mu to určite nebude. "No, viete... O ňom by som sa chcela s vami rozprávať."
Kyoraku si sadol za stôl hneď ako jej nalial čaj a posunul pred ňu keksíky. Pri keksíkoch bol lístoček s nápisom - piekla ich Nanao-chan s láskou. A srdiečko. Pozrel na ňu, že počúva.
"No viete... Dopočula som sa, že nesmie chodiť do Rukongaia a viete, on tam má rodinu a..."
"Si si tým istá?" Spýtal sa Kyoraku.
"Čože?" Rika sa užasnuto spýtala.
"Či si si naozaj istá, že má v Rukongai rodinu." Zopakoval pokojne Kyoraku a s pôžitkom si zahryzol do keksíka, ktorý mu Nanao s láskou upiekla.
"No... Ale prečo by mi klamal?" Rika stále nechápala, kam tým mieri.
Kyoraku si vzdychol a oprel sa dozadu. "Vieš... Pokiaľ mi je známe, Arrancari získavajú silu tým, že požierajú duše. A ten tvoj priateľ patrí k tým z nich, ktorí by určite boli radi silnejší. Minule som naňho počul sťažnosť, odpojil niekoľkých pacientov z prístrojov s poznámkou, že všetci musia vykonávať obete v záujme vedy."
"Ale on by predsa nikdy...!" Začala Rika, no zastavil ju nielen neveriaci Kyorakov pohľad. Zrazu si uvedomila, že čo chcela povedať, že by Szayel nikdy neurobil, tak by to určite urobil, a to by ste ho nemuseli ani veľmi presviedčať. Zahryzla si do pery.
"Urobíme to takto." Kyoraku sa vystrel na stoličke. "Potrebujem dôkaz. Ale skutočný dôkaz o tom, že má v Rukongai rodinu. Keď ho zoženieš, samozrejme dostane odo mňa povolenie, ale aj s nejakým doprovodom v prípade, že by si to rozmyslel a povedal si, že zo vezme pár duší, keď už ide okolo. Ale bez toho dôkazu... Pochop ma, že to nemôžem riskovať. Mám tie duše na starosti a nechcem mať na rukách ich krv."
Rika zahanbene prikývla a pobrala sa späť.
Čo si to len namýšľala? Žeby naozaj mal tam rodinu? Možno s ňou začal chodiť iba preto, že mu to je výhodné, keďže mu môže veľa vecí vybaviť a získať. Musí sa nejako dozvedieť pravdu. Ale ako? Szayel je inteligentnejší ako ona, on by ju určite prekukol a nejako namotal...

***
Tak šla do Hueco Mundo. Už bola u nich v paláci, alebo čo to tam vlastne majú, keď si to zrazu rozmyslela. Čo by mu povedala, keby za ním prišla? Ahoj Szayel, počuj, nerobil si si prdel, keď si vravel, že máš v Rukongai rodinu, aby si to tam mohol celé vyžrať? No lebo by jej určite povedal, že hej, aj keby to bola pravda...
Celá nešťastná si sadla na lavičku na jednej ľudoprázdnej chodbe. Netušila, čo má robiť. Každopádne, kebyže ju na tej chodbe nachytá nejaký Ulquiorra, fakt by nevedela, čo by mu povedala. Asi by preňho žiadna odpoveď nebola dosť dobrá a použil by Cero tak či tak. Ulquiorra však neprišiel, namiesto neho prišiel niekto iný.
"Schovaní, neschovaní, idem!" Zakričal niekto do chodby a potom do nej vstúpil. "Ahoj." Povedal ešte, keď si uvedomil, že tam Rika sedí.
"Ahoj..." Odvetila ona ako v tranze. Potom si však všimla, kto to vlastne vošiel a zbledla. "Dobrý deň, kapitán!" Okamžite sa opravila a pomaly zasalutovala.
"Už predsa nie som kapitán." Zaškeril sa Gin. "Mimochodom, Szayel býva na úplne opačnej strane."
"Ja som ne... Vy viete, kto som?" Rika sa zrazu zarazila.
Gin sa opäť zaškeril. "Každý predsa pozná dievča, čo chodilo so slávnym Kurosakim."
Rika si s hrôzou uvedomila, že teraz je z nej kvôli tomu pravdepodobne celebrita. Asi aj preto bola v novinách.
Gin medzitým lozil po chodbe a pozeral do každých špár. Za závesy, pod lavičky, dokonca nakukol aj za obraz. Asi sa hrali na schovávačku.
"Potrebuješ s niečím pomôcť?" Spýtal sa jej.
Rika neodpovedala. Vedela by totiž, že keby povedala áno, tak by jej povedal niečo v takom zmysle, že on jej nepomôže a potom by so smiechom odišiel. No potom si to rozmyslela. "Szayel mi povedal, že má v Rukongai rodinu... A kapitán mi povedal, že mu dovolí sa s ňou stýkať, ak mu donesiem dôkaz, že tam tú rodinu naozaj má... A fakt neviem ako to mám zistiť."
Gin nepovedal nič. Veď prečo by aj povedal? Nič sa ho vlastne nepýtala.
Rika teda naňho pozrela: "Neviete len tak úplnou náhodou, či tam tú rodinu má?"
"Len tak úplnou náhodou to viem." Odvetil on. Ako už tradične, nič konkrétneho. Očividne sa veľmi zabával.
"A má?" Znova sa ho spýtala.
"A má." Odvetil on.
Rika sa od prekvapenia vystrela. "To vážne?"
"No iste." Odvetil Gin a pozeral dokonca za vázu s kvetmi. "Občas sem prídu, občas ideme za nimi my. Zbožňujem tých jeho malých bratov. Jeden mi dokonca hovorí tato Gin. Aizen mi zakázal tam chodiť, vraj ma tam niekto môže spoznať, ale poslal som ho do prdele. Hlavne, že on si tam môže chodiť za svojou bývalou..."
Rika polovicu jeho odpovede vôbec nevnímala, pretože bola v totálnom šoku. "Môžete mi dať ich adresu?"
"Hej, ale nemáš ju odo mňa." Odvetil on, adresu jej nadiktoval a potom otvoril dvere od skrinky. "Tak tu si!"
"To nie je fér!" Zo skrinky vyšiel sklamaný Luppi.
"Priprav sa Lily, už hľadáme dvaja!" Zakričal opäť Gin a spolu s Luppim sa pobrali prehľadávať zvyšok chodby.
Rika už medzitým uháňala preč.

***
Keď sa ocitla na danej adrese v Rukongai, zostala užasnuto pozerať na ich dom. Boli v oblasti, kde sa ľuďom pravdepodobne darilo, keďže nežili v obyčajných chatrčiach. Naozaj netušila, že aj také oblasti v Rukongai sú.
Vymyslela si rozprávku, že sa v Seireitei vyskytla chyba a potrebuje, aby jej povedali počet obyvateľov v domácnosti a ich mená. Zaklopala teda a čakala.
Otvorilo jej asi štrnásťročné dievča a Rika úplne stratila reč a zabudla, čo to vlastne chcela povedať. To dievča malo totiž Szayelove oči. Úplne takmer identicky rovnaké. Blond vlasy asi po pás, takú čistú blond ešte asi ani nevidela. Dokonca malo aj ofinu ako Szayel a svoje príbuzenstvo s ním by nepoprela ani keby sa obaja veľmi snažili. Hádam, že nejaký dôkaz ani veľmi nepotrebuje, keďže toto dievča očividne maximálne stačí.
"Želáte si?" Dievča sa spýtalo s pohŕdavým pohľadom. Asi ani tu Shinigami neboli veľmi populárni. "Neschovávame tu žiadneho Hollow, nič podozrivého sme nevideli a všetky záväzky voči vám máme určite splnené."
"Ja..." Rika začala, no potom to dievča vystriedala vo dverách nejaká žena.
"Nechaj Lila, ja to tu už vybavím. Želáte si?" Otočila sa na Riku so sileným úsmevom.
Rika skoro odpadla. Krajšiu ženu skutočne nikdy nevidela. Bola mladá, vyzerala maximálne na 35 rokov, mala blond vlasy také čisté, až vyzerali byť takmer biele. Mala ich niekde pod plecia dokonale učesané. Ofinu mala podobnú ako Szayel a jej tvár bola taká krásna a symetrická, že keby sa prihlásila do súťaže krásy, vyhrala by prvé miesto už v triediacom kole. Takže táto žena porodila dvojičky potom, čo znásilnili, keď mala dvanásť... Muž, alebo muži, s ktorými mala deti, museli byť tiež úplne blond.
Rika chvíľu nevedela, čo má robiť, asi na ňu pozerala s takým šokovaným pohľadom, až sa žena začínala tváriť trochu podozrievavo.
"Ech... Prepáčte, že vás vyrušujem, som z oddelenia pre styk s Rukongaiom a vyskytla sa v našich systémoch chyba na tejto adrese... Potrebovala by som počet členov v tejto domácnosti a ich mená." A vybrala si zápisník a pero, aby si to mohla zapísať a vyzerala vierohodne.
Žena nevyzerala byť veľmi nadšená, ale odpovedala: "Býva tu päť členov. Všetci máme rovnaké priezvisko. Ja som Sabine Granz, moje dve dcéry sa volajú Zafira a Lily Anne a moji dvaja synovia Draco a Xavier Olivier."
Rika si to zapísala a cítila sa čoraz viac zahanbene, keď si uvedomila, že Szayelovi neverila. On jej celý čas hovoril pravdu!
"Ja už viem v čom je problém." Ozvala sa zrazu Sabine chladne. "Neviete zniesť, že moji dvaja najstarší synovia sú v Hueco Mundo a preto máte neustále potrebu chodiť sen a sledovať ma a kontrolovať to tu. Ale ubezpečujem vás, že tu nie sú. Jeden z nich je v Espade, takže ho môžete celkom pekne kontrolovať a vďaka vám už pomaly ani neviem ako vyzerajú. Tak sa choďte starať o vlastné veci a moju rodinu láskavo nechajte na pokoji." Zúrivo zatreskla dverami a Rika si ešte stihla všimnúť ako sa jej v očiach zaleskli slzy.
Vtom Rika zbledla.... No to snáď nie... Práve si znepriatelila Szayelovu matku...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama