Sister Pt. 1

5. prosince 2014 v 14:09 | Sam |  Just Bleach
Vypálilo to úplne inač ako som pôvodne chcela, ale whatever :D idem si asi vyzdobiť izbu na Vianoce :P


Sister (Sestra)


Uryuu začínal byť otrávený. Ryuuken mal byť už dve hodiny doma a ešte sa vôbec neukázal. Už stihol vyvenčiť psa, urobiť úlohy, dokonca si upratal aj izbu.
Nechcel si to pripustiť, ale mal oňho trochu strach. Asi má zase nejakú neočakávanú operáciu alebo čo. Aj keď bolo divné, že by sa vôbec neozval. Zvyčajne mu aspoň napísal, no teraz nič. Alebo žeby mal rande? Alebo mu už dávno hovoril, že niekam ide a Uryuu na to zabudol? No nech rozmýšľal ako chcel, nevedel na to prísť.
O pár minút mu zazvonil telefón a on už plánoval ako Ryuukenovi vynadá, ale nebol to on. Bolo to úplne iné číslo. Tak teda zdvihol.
"Je tam Uryuu Ishida?" Spýtal sa ženský hlas.
"Áno." Nechápavo odvetil Uryuu.
"Volám z nemocnice. Ide o vášho otca."
"Počúvam." Povedal Uryuu. To je Ryuuken taký zaneprázdnený, že prikázal svojej sekretárke, aby mu zavolala?
"Viete, stala sa tu prestrelka a váš otec to schytal. Momentálne ho operujú a jeho stav je vážny."
Uryuu od šoku otvoril ústa a nebol schopný prehovoriť dobrých pár minút.
Sestra bola trpezlivá a čakala, kým to vstrebe.
"Aká prestrelka?" Dostal zo seba nakoniec. "Kde to schytal? Ako veľmi vážny stav?"
"Vošli nám sem akísi vlamači a vyhrážali sa nám zbraňami. Žiadali si riaditeľa, asi si mysleli, že je bohatý a dá im nejaké peniaze. No hneď ako sa objavil, tak ho proste zastrelili! Úplne nechápem prečo."
Uryuu tiež mal zamestnanú myseľ na plné obrátky. Tiež nevedel prísť na to, o čo im išlo.
Sestra pokračovala: "Potom nás donútili aby sme im ukázali najdrahšie prístroje, čo tam máme a keď sme ich tam priviedli, tak ani nič nestihli urobiť, lebo prišiel pán riaditeľ celý od krvi a zastrelil ich s lukom a šípmi. On si nosí do práce luk a šípy?"
"Občas..." Zahovoril Uryuu a rozmýšľal, ako to vysvetlí, ale sestra sa už na nič nepýtala.
"No skrátka hneď ako ich dostal, tak omdlel a momentálne ho operujú. Postrelili ho do ľavej strany pľúc, najprv sme si mysleli, že to dostal do srdca, ale našťastie nie. Vykašliaval krv a skoro sa ňou udusil, ale dúfam, že sa operácia podarí."
"Kde sú tí vlamači?" Spýtal sa Uryuu.
"U nás. Ošetrili ich, obaja to prežili a momentálne sú v stráženej miestnosti, odkiaľ si ich vezme polícia, keď im bude lepšie."
"Ako dlho majú môjho otca operovať?"
"Neviem, zatiaľ je tam asi pol hodinu, ale netuším, či sa náhodou nevyskytli nejaké komplikácie. Nemám zatiaľ žiadne správy."
"Idem tam." Odvetil Uryuu a položil skôr ako sestra stihla niečo povedať.
Prišiel tam o pár minút, lebo od nemocnice nebývali ďaleko. V krátkosti sa spýtal sestry, kde ho operujú a či ešte neskončili a potom sa hneď pobral do čakárne v operačnom trakte. Už na chodbe zbadal upratovača ako sa snaží mopom poutierať Ryuukenovu krv z dlážky. Uryuu prišlo až zle, keď si predstavil, že je to krv jeho otca a mohol zomrieť, keby sa trafili o kúsok vedľa. Stopy krvi boli aj po celej chodbe smerom na ARO, občas sa na stene objavil krvavý odtlačok ruky, keď sa Ryuuken potreboval podoprieť. A keď prišiel do operačného traktu, zistil, že tam čaká sám. A čakal ešte asi 15 minút, keď už nevedel, čo so sebou. Chvíľu sa prechádzal, študoval letáky a snažil sa čítať nejaký časopis, ale nevedel sa vôbec sústrediť. Potreboval nejakú podporu, tak zavolal Ichigovi.
"Čo zas otravuješ Ishida?" Ozval sa on.
"Ryuukena zastrelili." Povedal Uryuu stroho.
"Čo?!" Ichigo zostal v šoku a počul ako stíšil hudbu, čo mu hrala v izbe. "Čo chceš povedať, že zastrelili? On je mŕtvy, či čo?"
"Operujú ho. Neviem, čo s ním je, neviem, čo mám robiť."
"Si v nemocnici?"
"Hej."
"Nehýb sa! Hneď som tam!"
A Ishida položil už hluchý telefón.
Hneď na to zavolal Orihime a dostal podobnú odpoveď. Pôvodne tým nechcel nikoho zaťažovať, ale po prvé, nutne sa potreboval s niekým porozprávať, a po druhé, keby to nedal vedieť Ichigovi alebo Orihime, nikdy by mu to neodpustili.
Asi o desať minút sa dovalil Ichigo tak hlasno, že ho počul, aj keď bol o dve poschodia nižšie. Ale prišiel s ním aj Chado, Orihime a Tatsuki. Orihime sa mu s plačom hneď hodila okolo krku a on mal veru tiež, čo robiť, aby sa nerozplakal sám.
Ichigo najprv vyzvedal všetky detaily, ktoré mu ale Uryuu poskytnúť veľmi nemohol, lebo ich ani nepoznal a potom nervózne chodil po chodbe a nahlas rozoberal, o čo tým zlodejom mohlo ísť. Po čase už ale začal rozoberať teórie ako mali vymyté mozgy od mimozemšťanov, takže ani jemu nenapadlo nič logické. Chad sedel so založenými rukami, nebolo mu vidno oči a zrejme tuho premýšľal. Orihime vyzerala akoby jej vyvraždili rodinu a Tatsuki sa snažila zachraňovať situáciu a všetkým rozprávala o tom, že to Ryuuken určite prežije, lebo ten chlap je strašne silný a nenechá sa predsa dokántriť od takých amatérov a ako všetko dobre dopadne a svet bude kvetinkový.
No a asi pol hodinu odvtedy ako prišli zrazu začali z traktu vychádzať lekári a sestry a niečo si rozprávali. Uryuu sa okamžite postavil do pozoru a netrpezlivo čakal, kým mu niekto oznámi, čo sa deje.
Onedlho prišiel k nemu asi hlavný chirurg a začal mu rozprávať o tom, z čoho operácia pozostávala, že nastala menšia komplikácia a čo všetko robili. Uryuu trpezlivo počúval pričom veľa vecí z toho buď nerozumel alebo nevenoval tomu pozornosť, kým na konci reči chirurg povedal, že operácia dopadla dobre a Ryuuken bude v poriadku. Pár dní síce ešte bude zrejme vykašliavať krv, ale trvalé následky by nemal mať.
Všetci v miestnosti si uľahčene vydýchli. Potom sa dohodli, že ráno im príde Orihime nakŕmiť a vyvenčiť psa a hneď na to pôjdu všetci do nemocnice. Uryuu sestry dovolili, aby s Ryuukenom zostal cez noc v izbe.
Zaspal na stoličke vedľa jeho postele opretý oňho a keď mu držal ruku. Ryuuken bol od operácie stále v bezvedomí, ale keďže bol pod narkózou a išla noc, nechali ho spať.
No asi o druhej v noci sa zobudil na bolesť v hrudi. Otvoril oči, no nemal okuliare, tak nevidel nič nielen preto, že tam bola tma. Chvíľu rozmýšľal, čo sa stalo a kde je, keď si zrazu spomenul. Chcel sa trochu napraviť nakoľko mu to bolesť dovoľovala, keď si uvedomil, že niekto pri ňom leží. No aj po tme vedel presne, kto to je a dojalo ho to. Pohladil ho po vlasoch, zavrel oči a znovu sa ponoril do nepokojného spánku.
Hneď ráno Uryuu vstal, natiahol sa, no vzhľadom na to, že nespal vo veľmi dobrej polohe, bol celý dolámaný. Ryuuken ešte stále spal. Tak vyšiel von, kde ho už všetci čakali vedľa Kurosakiho staršieho. Ten bral ako hrubú urážku, že mu o tom Ichigo nič nepovedal a dozvedel sa to až ráno zo správ.
Uryuu ho potom išiel zase skontrolovať, no stále mal zavreté oči. Akurát sa chcel otočiť, keď sa ozval: "Dobré ráno, Uryuu."
"Ryuuken!" Uryuu zo seba v šoku dostal. No hneď nato mu vynadal: "Ako si to predstavuješ sa nechať len tak odstreliť?! Chceš aby ma načisto porazilo? Zrazu mi zavolala nejaká ženská domov a ja som si najprv myslel, že som v nejakej skrytej kamere, keď mi došlo, že cez telefón to nemá veľmi zmysel! Čakal som tu skoro počas celej operácie a nikto mi nevedel povedať, čo sa deje! Už som si myslel, že aj ja načisto zošediviem!"
Ryuuken sa len zasmial, no dostal z toho takú bolesť, že radšej prestal.
Na zvuk lahodného hlasu Uryuu sa mu do izby nasáčkovali všetci ostatní a navzájom sa prekrikovali, takže úplne netušil, čo mu chceli povedať. No hneď na to tam vošla sestra a všetkých okrem Uryuu vyhodila, lebo neboli rodinní príslušníci a neboli návštevné hodiny.
Uryuu tam chcel zostať, no Ryuuken mu povedal, že nechce, aby kvôli nemu vymeškal a že má ísť do školy. Chvíľu sa aj hádali, ale Uryuu napokon ustúpil. Všetci ostatní na chodbe z toho tiež neboli ktovieako nadšení, ale nakoniec súhlasili, že pôjdu aj oni. Isshin vyzeral byť jediný spokojný a ako sa tak usmieval, zrazu sa zarazil a povedal: "Veď ja musím do práce!" A rozbehol sa preč.
Ostatní sa teda pobrali do školy. Prvý došiel Uryuu a povedal: "Prepáčte, že meškám, ale môj otec..."
"Iste, chápem." Súcitne odvetila učiteľka. "Si ospravedlnený." No potom sa otočila na ostatných, ktorí šli hneď za Uryuu a povedala: "To že prišiel Ishida neskoro, je pochopiteľné. Ale prečo idete neskoro aj vy?"
Všetci ostali na ňu nechápavo pozerať. Potom sa neisto ozval Ichigo: "My sme... Boli jeho duševná podpora?"
Učiteľka so zdvihnutým obočím pozrel na Uryuu a on povedal: "Boli!... Teda, aspoň sa snažili."
Tak len mávla rukou a povedala: "Hybajte na miesto! A viackrát to neopakujte!"

***
Ešte v ten deň večer do Ichigovej izby vošiel Kon a vyzeral akoby mu uleteli včely. Ichigo si ho nevšímal, lebo práve smrteľne žiarlil na akého chalana z karate, ktorý Tatsuki okomentoval status.
Kon naňho smutne pozrel, ale keď Ichigo vôbec nereagoval, vyskočil na posteľ a hlasno vzdychol. No keď Ichigo ani na to nereagoval, ozval sa: "Musíme sa vážne porozprávať."
"Sklapni, Kon." Povedal Ichigo a ani naňho nepozrel.
"Ide o tvoju sestru."
Ichigo sa naňho otočil s podráždeným výrazom v tvári a otrávene sa spýtal: "A čo máš ty čo do činenia s mojimi sestrami? Drž sa od nich ďalej, ty úchyl, veď ešte ani len netušia ako sa robia deti!"
"To mám čo do činenia s tvojimi sestrami, že každý deň čajíčkujem s ich plyšákmi!" Podráždene povedal Kon a postavil sa.
Ichigo sa opäť otočil k počítaču.
"Mám strach o Yuzu."
"O Yuzu sa ty hlavne nestaraj. O ňu sa stará oco aj Karin, má sa úplne fajn." Ichigo precedil pomedzi zuby.
"Vieš, Yuzu ma má veľmi rada. Volá ma Bostov a oblieka ma do rôznych šatočiek pre bábiky."
"Hm..." Ichigo ho zrejme vôbec nepočúval. "Tak teraz jej komentuje ešte aj fotku!"
Kon podráždene skočil Ichigovi do hlavy, od ktorej sa odrazil a vrazil do steny. Zapískal a padol na posteľ.
"Čo máš zase za problém?!" Ichigo sa zase k nemu podráždene otočil.
"To mám za problém, že tvoja sestra každú noc strašne plače!" Vykríkol Kon.
"Je to baba predsa!" Ichigo stále nechápal, čo sa tak rozčuľuje. "Baby revú furt."
"Ale nie každú noc a hlavne nie, keď ešte ani len nezačali krvácať!"
"Jejda, čo furt riešiš?" Ichigo mu konečne venoval plnú pozornosť.
"Pozri, odkedy si lietaš všelikde a vraždíš nejakých Hollow, či čo to robíš, som bol s Yuzu dosť často. A musím povedať, že to, že si odchádzal na dlho preč, znášala veľmi ťažko a často plakala." Vysvetľoval Kon. "No teraz si v poslednom čase stále doma, nikam nechodíš a Yuzu plače každú noc! Takto neplakávala ani v čase svojho najhoršieho smútku! Niečo sa deje, Ichigo! A ja neviem čo!"
"Podľa mňa to nie je nič vážne." Povedal Ichigo a pokrčil plecami. "Čo ja viem? Má jedenásť a možno dostane menzes, jedenásťročné deti už niekedy začínajú krvácať. Alebo jej je ľúto, že Karin má frajera a ona nie. Alebo už nejakého mala a teraz sa s ním rozišla alebo dostala dvojku z písomky alebo spálila večeru alebo rozbila svoje obľúbené zrkadlo!"
"Ty to vôbec neberieš vážne!" Kon pohoršene krútil hlavou.
"Veď nemám ani čo brať vážne!" Ichigo sa bránil.
Kon potom vstal a urazene vypochodoval z izby. No na prahu sa otočil, ukázal na Ichiga packou a povedal: "Ale ja vravím, že s Yuzu niečo nie je v poriadku! A časom zistíš, že som mal pravdu!"
A tresol dverami.
Ichigo prevrátil oči a venoval sa Tatsukinmu profilu.

***
Ďalší deň ráno Ichigo vstal na raňajky a predsa len Konova reč mala nejaký účinok, lebo si zrazu Yuzu začal všímať. Práve robila vajíčka na raňajky so slaninou a venovala sa panvici.
"Dobré ráno, srdiečka!" Zanôtil Isshin ako zišiel dole, pobozkal Yuzu, pobozkal Karin, pobozkal plagát svojej ženy a Ichigovi strelil pohlavok. Ten nereagoval, lebo prudko sledoval Yuzu.
Yuzu potom prišla aj s panvicou, každému nabrala na tanier a ako odchádzala, pozrela na Ichiga a keď videla, že ju sleduje, tak sa smutne usmiala. Ichigovi skoro padla vidlička. Kon mal pravdu! Vyzerala byť unavená, mala červené, opuchnuté oči a bola veľmi bledá.
Potom pozrel na Karin, ona naňho a zrazu vedel, že Karin si to všimla tiež, lebo hlavou kývla na Yuzu a pokrčila plecami, že nevie, čo s ňou je. Ichigo tiež pokrčil plecami.
Potom sa všetci pobrali jesť. Isshin to zjedol rekordne rýchlo a pobral sa do ordinácie, lebo už počul, že tam má nejakých pacientov a tí traja mlčky jedli.
"Ako si spala, Yuzu?" Spýtal sa Ichigo.
"Dobre." Povedala ona a ani naňho nepozrela.
"Vyzeráš unavene."
"To sa ti asi len zdá."
"Ako sa ti darí v škole?"
"Dobre."
"Máš nejakého frajera?"
"Nie."
"A... Mala si nejakého frajera?"
"Nie."
Ichigo už nevedel, čo sa má pýtať a radšej sa už nepýtal nič, lebo Karin prevracala očami, že je nenápadný ako guma v trenkách.
No aspoň sa ponúkol, že umyje riad, na čo Yuzu naňho prekvapene pozrela. "Ale... Prídeš neskoro do školy!" Povedala.
"No a? Ja tam chodím neskoro furt, nič nového pod slnkom." Ichigo pokrčil plecami.
Dievčatá sa teda pobrali do školy, Ichigo si nadával, že sa na to umývanie riadu dal, no potom si uvedomil, že Yuzu to robí každý deň a prišlo mu jej ľúto.
Tak sa potom pobral do školy aj on a rozmýšľal ako by donútil Yuzu povedať, čo sa deje. Žeby sa k nej správali zle v škole? Ale veď to nie je možné! Chodí predsa do triedy s Karin a tá by to nikdy nedopustila, dokonca sa od Tatsuki naučila pár chmatov z karate.
A akurát išiel okolo základnej školy, okolo ktorej chodil každé ráno, keď si všimol, že nejaké dievča tam šticujú za vlasy a smejú sa jej. Ichigo sa len pousmial. Aj on takto šticoval Tatsuki za vlasy, keď bol malý, ale musel s tým prestať, lebo ho vždy za to nakopala. To je u detí normálne.
Keď zrazu mu to zaplo, zarazil sa a nacapil sa na plot, či videl dobre. A videl dobre! To dievča, čo šticovali a smiali sa jej, to bola Yuzu! Vzbúrila sa v ňom žlč. Potom ale začul, čo po nej kričia.
"Sirota škaredá so šibnutým otcom! Skúsiš žalovať svojej sestre a rituálne obetujeme tvoju barbie!"
Ichigo ani nevedel ako preskočil plot a celý červený sa hnal za tými spratkami. Skôr než si ho stihli všimnúť vtrhol medzi nich a odsotil najväčšieho grázla tak, že spadol na zadok. Všetci ostatní zmätene cúvli z jeho dosahu. Yuzu naňho prekvapene pozerala so slzami v očiach.
"Ešte raz sa niekto z vás dotkne mojej sestry alebo jej niečo povie, tak si vás nájdem a nakopem vás tak, že vás vlastná matka nespozná!"
No potom vyšla zo školy Karin, ktorej sa zdalo, že počuje Ichiga kričať, ale prišlo jej to divné. No keď videla Yuzu uplakanú a strapatú a Ichiga ako vrieska po skupine chalanov z vedľajšej triedy, tak jej to veľmi rýchlo zaplo.
"Vy zmrdi!" Zakričala a rozbehla sa za nimi tak, až zajačali a rozbehli sa čo najďalej od nej.
"Prečo si nič nepovedala?!" Ichigo zrúkol po Yuzu tak, že s ňou heglo ako sa zľakla, no namiesto odpovede sa pustila do usedavého plaču.
Ichigo sa zahanbil, čupol si k nej a objal ju. "No tak prepáč, nechcel som kričať, ale bol som nahnevaný."
"Ichi-nii." Vzlykala Yuzu a silno ho objímala.
"Prečo si nič nepovedala?" Spýtal sa jej znova, ale tentoraz veľmi jemne. Pritom ju stále hladkal po vlasoch.
Z Yuzu to šlo ťažko, lebo stále plakala. "Oni sa... Vyhrážali... Že nesmiem povedať Karin... Lebo... Lebo mi vyholia hlavu... A zničia hračky... Povedali... Že rozpárajú... Bostova..." A pri tom ako hovorila o Konovi sa pustila do strašného plaču. Očividne ho mala strašne rada.
"Neboj... Bostova by určite nerozpárali." Povedal Ichigo a už videl ako by šli s nožom na Kona a on by vyskočil, zareval a dal by sa ich naháňať a oni by len vrieskali a bežali preč s nechápavý pohľadom typu - what kind of sorcery is this?! Musel sa ovládať, aby sa nerozrehotal.
Potom ju od seba odtiahol a pozrel na ňu: "Yuzu... A načo si myslíš, že máš staršieho brata?"
Ona sa len cez slzy usmiala.
No potom sa dovalila Karin s celým učiteľským zborom a riešila to tak zapálene, ale vyzerala takmer vtipne. "...A kebyže si to nevšimne môj brat úplnou náhodou, tak o tom vôbec netušíme! Čo je toto tu za bordel v tejto škole?!"
Učitelia to zobrali však vážne a sľúbili, že sa o to postarajú. No Ichigo odišiel až potom, čo mu Yuzu a Karin odprisahali, že ho počkajú obe po škole a pôjdu domov spolu.
Ichigo potom letel do školy, aby zase nedošiel neskoro, ale keď tam prišiel, zistil, že má ešte celých päť minút čas. Vrazil do triedy tak, že dvere skoro obili omietku a povedal: "Moju sestru šikanovali!"
"Čo?" Ishida zamrzol s lyžičkou na polceste k ústam, práve jedol jogurt. "Ktorú?"
"No Yuzu!"
"Ja som to vedela, že aj ju musím naučiť karate, ale nechcela!" Tatsuki si tresla po čele.
Ale ďalej sa už rozčuľovať nemohol, lebo ho zrazu učiteľka štuchla do chrbta.
"Na miesto! A sústreďte sa, druhá hodina je telesná a vraj máte turnaj vo vybíjanej, tak sa ani len nepokúste prehrať!"

***
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama