Sister Pt. 2

5. prosince 2014 v 14:10 | Sam |  Just Bleach
Asi som to zase prehnala :P



Po škole išli všetci domov so strašnou svalovicou.
"Neznášam vybíjanú..." Zaúpel Ishida, keď nešťastne stúpil na nohu, na ktorej mal natiahnutý sval.
"Podľa mňa to bola zábava!" Orihime vyzerala tak šťastne, až sa trochu kostrbato usmiali aj oni.
"Počuj Ishida, ušiješ Yuzu šaty? Chcem jej niečo dať, bude mať teraz duševnú traumu."
"Okey, keď mi dáš jej miery..." Ishida ťažko vzdychal ako chodil, lebo ho fakt všetko bolelo.
"A nemôžeš ju odmerať ty?" Ichigo sa opýtal, no vopred vedel aká bude odpoveď.
"Však a nemá to byť darček? Lebo inak by to bolo veľmi nenápadné!"
"No jo, no jo..." Ichigo sa zamyslel, ako to robí.
Ishida mu potom dal papierik, ktoré miery konkrétne potrebuje a nech mu potom pošle nejaký obrázok ako majú vyzerať a potom nech kúpi látku. Vraj mu povie koľko jej treba.
Ichigo sa potom odpojil a išiel pred základnú školu. Yuzu a Karin tam už čakali. Yuzu vyzerala byť podstatne šťastnejšia a Karin sa zatiaľ obzerala a škaredo zazerala na každého, kto sa len odvážil ísť okolo nich.
"Ahoj, Ichi-nii!" Yuzu sa k nemu rozbehla a objala ho tak prudko, až mu to takmer vyrazilo dych, lebo ho všetko bolelo.
"Jemne... Prosím... Mali sme telesnú..."
"Človek, ktorý má kondičku ako krava..." Karin nechápavo krútila hlavou.
"Ja mám kondičku s mečom a nie s nejakou idiotskou loptou!" Bránil sa Ichigo.
Yuzu potom celú cestu domov rozprávala a rozprávala čo bolo v škole. A keď už boli skoro pri dome, zrazu sa spýtala: "Ichi-nii, môžem si požičať na dnes Bostova?"
"Môžeš si ho nechať." Bez rozmyslu povedal Ichigo, no potom si pomyslel... Veď prečo nedať Kona Yuzu nech si ho nosí do školy? Po prvé by sa nenudil doma a po druhé, to by tých hnusákov odradilo ale riadne, keby mala so sebou agresívneho plyšáka ako bodyguarda.
"Hej, Yuzu..." Povedal. "Aj ty Karin... Musím vám niečo povedať."
A všetci traja si sadli na schody pred ich domom, každá Ichigovi z jednej strany.
"Viete... Ako ste si už určite isto všimli... Občas sa tu zjavia také príšery, ktoré... Možno ich vlastne aj trochu vidíte..."
Obe prikývli.
"No a existujú ľudia ako napríklad ja, alebo oco alebo Toushiro, ktorí majú za úlohu ich odstrániť. No a keď ich odstraňujeme, tak sa to nedá urobiť... No v tele." Pozrel na nich, či chápu, ale ani jedna sa na nič nespýtala.
"No skrátka niektorí ľudia pomocou istých vecí vedia oddeliť svoju dušu od tela a bojujú iba s dušou... No a keď tá duša opustí telo... Tak v tom tele nič nie je a aby to nevyzeralo, že ten človek zomrel, tak sa do toho tela dá náhradná duša. Tak si aj ja dávam do tela náhradnú dušu."
"To je ten fake Ichigo." Povedala Karin.
"Hej." Povedal Ichigo. "No... A keď tá náhradná duša nie je v tele, tak nemôže robiť nič, čo mi prišlo trochu kruté, tak som ju skúsil dať do plyšáka a fungovalo to a ten plyšák chodí a rozpráva." Čakal, či im to zapne, no ani jedna sa nechytila. "No a toho plyšáka mám v izbe a volá sa Kon..." Obe nič. "No a vy ho voláte Bostov."
"Bostov vie rozprávať?" Yuzu celá vzrušená vstala. "To musím vyskúšať!" A rozbehla sa do domu.
Išli tam aj Karin a Ichigo a Karin povedala: "Tak to preto sa rozprávaš sám so sebou... Inač, Ichi-nii... Ako vieš trénovať svoju dušu, keď ti nevie opustiť telo?"
"Ja neviem." Ichigo pokrčil plecami. "Asi nijako."
"Je tá sila dedičná?"
"Asi hej."
"Je oco mŕtvy?"
Ichigo sa zarazene na ňu pozrel, no bolo mu jasné, že Karin na to už prišla a nemá cenu zapierať. "A ako si na to prišla?"
"Našla som staré fotky. Mama má fotky z detstva zatiaľ čo oco akoby začal existovať až odvtedy, čo sa spoznal s mamou. A za tých dvadsať rokov vôbec nezostarol a stále vyzerá rovnako."
Ichigo zostal zarazene stáť. Ako to, že on si to doteraz nikdy nevšimol?! Potom vliezli do jeho izby, kde už Yuzu mačkala Bostova a snažila sa ho presvedčiť, aby jej niečo povedal. No on jej stále len bezvládne ležal v náručí.
"Ichi-nii... Ale on nefunguje." Yuzu vyzerala byť strašne sklamaná.
"Ale funguje, len on si ešte stále myslí, že ty to nesmieš vedieť. Hej, Kon! Je to safe, povedal som jej, že vieš rozprávať."
No Kon sa stále ani nepohol.
Tak sa Ichigo diabolsky zaškeril a povedal: "Inač mal si pravdu. Yuzu v škole šikanovali."
A Kon hneď na to vystrčil naňho packu a povedal: "Hovoril som ti, že sa niečo deje! Ja som to hovoril!" No potom sa nešťastne pozrel na Yuzu, lebo sa práve prezradil.
Yuzu nadšene vykríkla a pritlačila si ho k hrudi. "Bostov žije! Bostov žije!"
"No a Kon, mám pre teba prácu... Počkaj Yuzu, daj ho chvíľu sem, potom si ho môžeš zobrať a robiť si s ním čo len chceš."
Yuzu Ichiga poslúchla, aj keď veľmi nerada a Ichigo Konovi povedal: "Čo keby si chodil do školy s Yuzu?"
Yuzu sa strašne potešila, ale Kon sa nechápavo zatváril: "A čo by som tam robil? Na desaťročné deti ja neletím!"
"No skrátka by si tam bol a keby náhodou si k nej začal zase niekto niečo dovoľovať, tak skrátka chcem, aby im ukázal, že Yuzu sa nesmú chytať."
Kon sa diabolsky zaškeril. "To je diabolský nápad, Ichigo. Veľmi diabolský nápad... Idem do toho!"
Yuzu sa opäť potešila, no skôr ako jej Ichigo vrátil Kona, tak jej povedal: "Ale Yuzu, nezabudni, že je to strašné tajomstvo! Nikdy nikomu o tom nesmieš povedať, ani najlepšej kamarátke! A keby si to aj povedala, tak Kon sa neprezradí a budeš vyzerať, že klameš!"
"Sľubujem! Sľubujem!" Yuzu od šťastia až skackala, vzala si Kona a bežala s ním do izby.
"A to platí aj o tebe, Karin!" Otočil sa zase na ňu.
No tá len prevrátila oči a nechápavo sa ho spýtala: "A čo som načisto sprostá?"
No akurát chcela odísť, keď jej Ichigo povedal: "Počuj, chcem, aby jej Ishida ušil šaty a potrebujem jej miery. Nemohla by si ju nejako tajne zmerať, aby na to nedošla?" A podával jej papierik, ktoré miery potrebuje.
"Yeah, whatever." Karin pokrčila plecami, papierik si vzala a hneď ako vyšla z izby, počul, ako kričí: "Yuzu, rozmýšľala som, že by som ti na Vianoce kúpila nejaké oblečenie. Môžem si ťa odmerať, keby náhodou?"
"Jasné, Karin-chan!"
A Ichigo zostal sedieť s padnutou sánkou. To bolo také jednoduché?!
A večer sa Ichigo akurát snažil vyrátať matiku, no vôbec mu to nešlo. Tá rovnica proste nemala žiaden výsledok!
Keď zrazu do jeho izby vošiel Isshin a spýtal sa: "Ichigo, vieš mi povedať, prečo sa Yuzu rozpráva s plyšákom a on jej odpovedá?"
"Lebo som jej to povedal." Ichigo sa stále sústredil na matiku. "Som jej povedal nech si ho nosí do školy, že odplaší nejaké šibnuté decká, lebo sa k nej nesprávali dobre."
"Ichigo!" Isshin nechápal. "Si si istý, že to bol dobrý nápad?"
"Dobrý nápad?" Ichigo sa naňho nechápavo otočil. "A čo si myslíš, že doteraz na to vôbec neprišli? Karin sa ma dneska spýtala, či si už mŕtvy!"
Isshin sa zarazil.
"Inač..." Ichigo potom zmenil tému. "Ty si blbý, mama bola blbá, ja som blbý, Yuzu je blbá... Ale ako je možné, že Karin nie je blbá?"
Isshin sa zamyslel, no nič nepovedal.
"Je možné, že by to zdedila po mame z Ishidovej strany?"
"Neviem, možno." Isshin pokrčil plecami. Potom vyšiel a vošiel do izby svojich dcér.
"No... Dúfam Yuzu, že ti je jasné, že nemôžeš nikomu povedať o tom, že ten plyšák rozpráva."
Yuzu nadšene prikývla a z druhej strany izby sa ozvala Karin, ktorá ležala na posteli a bola skrytá za knihou: "Povedal sto rokov mŕtvy chlap."
"Karin!" Isshina skoro porazilo. "Prečo hovoríš takéto veci pred svojou sestrou?!"
Karin sa neveriacky pozrela spoza knihy a povedala: "Oco vážne?! Ty si seriózne myslíš, že ona o tom nevie?! Vy si všetci myslíte aká je blbá, ale to nie je pravda! Jej kopa vecí zapne, ale nikomu o tom nepovie, preto si to myslíte!"
"Naozaj?" Isshin sa pozrel na Yuzu a ona smutne prikývla. Potom si sadol na posteľ a spýtal sa: "A ako ste prišli na to, že som už mŕtvy?"
Yuzu potom povedala: "Všimla som si, že na starých fotkách vyzeráš rovnako ako teraz a povedala som to Karin-chan... No a potom sme nejako prišli na to, že si už asi mŕtvy a v nejakom inom tele, ktoré nestarne."
"Ta-dá!" Sarkasticky sa ozvalo z druhej strany izby. "A tu vidíš, že ešte na to prišla aj prvá!"
"No to sú mi veci..." Isshin nechápavo krútil hlavou a nechápal ako mohol nevedieť, že ony obidve o tom už dávno vedia!

***
Ďalší deň išla Karin večer von, ale nikomu nechcela povedať kam, tak spolu usúdili, že šla na rande. Ale keď o pol desiatej ešte nebola doma, Ichigo chytal nervy a stepoval pred dverami, že ju riadne zvozí, keď príde domov.
Isshin si spokojne prepínal kanály na telke a pojedal nejaké chrumky.
"Tebe to vôbec nevadí, že tvoja jedenásťročná dcéra randí a pol desiatej ešte nie je doma?!" Ichigo sa rozčuľoval.
"Má dvanásť, to je jedna vec a druhá, je predsa vonku s Toushirom!"
"No veď práve!"
Isshin sa na Ichiga pozrel a povedal: "Toushiro bol zodpovedný ešte keď bol podo mnou úplne dávno. Takže viem, že jej by neublížil a keby jej náhodou chcel ublížiť niekto iný... Nechcel by som byť v jeho koži." A opäť sa vrátil k telke a chrumkám.
"Ako..." Začal Ichigo, no nedokončil, lebo sa otvorili dvere a vošla Karin.
"Ahoj zlato!" Zakričal za ňou Isshin. "V chladničke máš večeru a na posteli vypraté pyžamo."
No ešte skôr ako stihol dokončiť, čo chcel, tak sa rozkričal Ichigo: "Ako si to predstavuješ prísť domov o pol desiatej?!"
Karin naňho neveriacky pozrela, keď si strkala jedlo do mikrovlnky. "To vážne? Po tom ako si bol každú chvíľu preč asi na mesiac sa rozčuľuješ, že som došla o pol desiatej? Možno v čase, keď si nebol doma som chodila domov o polnoci a ani o tom nevieš a vôbec ťa to netrápi!"
"Ty si chodila domov o polnoci?!" Ichigo bol už celý červený.
Karin len prevrátila oči a pokrútila hlavou.
"Tak mi aspoň povedz, či si bola na rande alebo kde!"
"A čo sa do toho staráš? Pýtala som sa ja niekedy teba, či si bol na rande?"
"Ja som tvoj starší brat!" Ichigo vyzeral, že vybuchne.
"Hej, môj starší brat, nie môj otec!" Karin sa bránila.
Potom jej cinkla mikrovlnka, tak si vybrala jedlo a išla s ním hore.
"Narobíš si bordel v posteli!" Zakričal za ňou Ichigo.
"A čo som ty?"
Ichigo sa neveriacky pozrel na Isshina a povedal: "Ona je neuveriteľne drzá! Hej, ešte som neskončil!" A pobral sa hore pričom bral schody po dvoch.
"Asi aj viem po kom to má." Povedal si Isshin sám pre seba a strčil si do úst ďalšiu várku chrumiek.
"Bozkávali ste sa?" Spýtal sa Ichigo ako vošiel do izby svojich sestier.
"Ty by si bol fakt ten posledný, komu by som to povedala." Karin prevrátila oči, sadla si na posteľ a začala jesť.
"Počuj, ja nechcem, aby si takto chodila randiť! Vieš čo všetko môžu po tebe chalani chcieť?" Ichigo zvolil miernejší tón.
"Povedal môj brat, ktorému bežne vidím trčať z tašky kondómy." Nezúčastnene povedala Karin.
Ichigo sa trochu začervenal a povedal: "Však si ešte nedostala ani menštruáciu!"
"To si myslíš?" Karin zdvihla obočie.
Ichigovi padla sánka a hodnú chvíľu neprehovoril. "Ty si...?! Prečo si mi nič nepovedala?!"
"A čo teba do toho?" Karin naňho nechápavo pozrela. "Prišiel si snáď ty za mnou a povedal si mi, že si mal prvú ejakuláciu?"
Yuzu to bolo trochu trápne, tak si viac zavŕtala do knižky, aby nebolo vidno ako sa červená.
"To je niečo úplne iné!" Ichigo úplne nechápal ako sa s ním Karin môže takto hádať. No keď videl, že neustúpi v ničom, tak sa spýtal: "To je všetko, čo mi povieš."
Karin ho už ale úplne ignorovala a nepovedala nič.
"Fajn." Naštvane odvetil Ichigo a tresol dverami.
Potom vliezol do svojej izby, tiež tresol dverami a ľahol si na posteľ. Chvíľu mu trvalo, kým sa upokojil a potom mal chuť pomaly plakať. Jeho maličká sestra má menštruáciu a randí a on by sa to vôbec nedozvedel ani nevedel dokedy. Teraz sa rozčuľoval, že ich musel vodiť do školy a zo školy a teraz by bol rád, keby ho o to poprosili. Potom rozmýšľal, čo s tým Toushirom vlastne na rande robila. No skôr ako stihol ktoviečo povedal, niekto mu zaklopal na dvere.
"Zmizni!" Zakričal a dúfal, že to nebola Yuzu, lebo by sa rozplakala. No otvorili sa dvere, takže to nebola Yuzu. Bola to Karin.
Zavrela dvere, sadla si na jeho stoličku a pozerala naňho.
"Yuzu ti vyhubovala?" Spýtal sa jej.
"Hej." Odpovedala ona. "Počuj, sorry. Len mi nepríde fér, keď ty si môžeš chodiť kade chceš, kedy chceš a ako chceš a ja nemôžem ísť ani len von bez toho aby si nevyzvedal čo a ako. A pritom, keď nie si doma, tak sa absolútne o nás nestaráš."
Ichigo sa oprel o lakeť a začal naprávať deku na posteli. "Tak sorry. Ale ja vás stále vidím také malé a príde mi to ako zrazu strašný skok a neviem si na to zvyknúť. A keď som preč, preto sa o vás nestarám, lebo po prvé na to nemám čas a po druhé, viem, že sa o vás oco postará a nemusím sa báť."
Obaja si potom uvedomili, že majú pravdu obaja a chvíľu neprehovorili.
"Tak si bola s Toushirom?" Spýtal sa jej.
"Hej." Odvetila ona.
"Tak aspoň to." Aspoň v tom sa mu uľavilo, že je s ním a nie s niekým cudzím. "Chodíte spolu?"
Karin pokrčila plecami a povedala: "Asi nie. Teda neviem, keď berieš to tak, že keď spolu chodíme, tak sa musíme ručičkovať po meste a ocmukávať na každom kroku, tak nie... Občas spolu zájdeme von, do kina alebo sa najesť, pokecáme a maximálne sa objímeme. Neviem ako ty, ale ja to za veľmi romantické nepokladám."
"Tak mne to len vyhovuje." Ichigo si prevracal mobil v rukách. "A chcela by si s ním chodiť?" Spýtal sa napokon.
"Čo ja viem." Karin pokrčila plecami. "Asi by to bolo divné, je predsa mŕtvy a... Vidím to na ocovi, on nestarne vôbec. A teraz čo? Ja budem mať dvadsať a on bude stále vyzerať na jedenásť?"
"Oni starnú." Povedal Ichigo, na čo naňho Karin prekvapene pozrela, asi to netušila. "Ale veľmi pomaly. Ale oco hovoril, že Toushiro vyzeral prakticky tak isto už pred sto rokmi, tak ja neviem, možno zrazu prudko zostarne."
"No to isto. Nie sme v simse."
"Pozri, viem, že to tak nevyzerá, ale myslím, že oni dokážu regulovať svoje starnutie. Poznám duše, čo si prešli kompletným vývinom od malého dieťaťa cez teenagera až po dospelosť. Niektorí sú už strašne starí. Mám dojem, že keby sa takáto duša zamilovala do človeka, samovoľne by začala starnúť s ním. Oco na to nevyzerá, ale on starne. Ja si ho pamätám viac, keď som bol malý a zostarol. Nie veľmi, ale hej."
"A to by bol určite prípad Toushira a mňa." Karin smutne prehlásila. "Až taká naivná nie som."
"Daj tomu čas." Ichigo na ňu pozrel. "Nezamilujete sa do seba na prvý pohľad. Teda neviem, možno také niečo existuje, ale mne sa to ešte nestalo. A poznám prípady, keď sa ľudia báli, že ich ten človek nemiluje dosť alebo že oni ho nemilujú dosť, ale pritom je vidno, že obaja milujú najviac ako dokážu."
"To máš z nejakej telenovely?" Karin nechápavo pozerala.
"Nie, z mojej triedy." Ichigo na ňu pozrel akoby to bola normálna vec. "Občas sú tam vzťahy horšie ako v nejakej telenovele."
Chvíľu na seba pozerali, no potom obaja vyprskli do rehotu. Obom totiž napadla tá istá myšlienka. Chad v telenovele v milostnom trojuholníku ako rozpráva po španielsky.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama