True Story Pt. 1

1. prosince 2014 v 21:03 | Sam |  Just Bleach
No deti, budem sa v júni vydávať, tak riešim sto vecí, dnes mi došli topánky :D No a idú skúšky a už blbnú a posielajú nám sto vecí, čo máme urobiť... Asi ma porazí :D



True Story (Pravdivý príbeh)

Szayel vtrhol na pohotovosť tak prudko, že Rika skoro zhodila všetko, čo držala, ako sa zľakla.
"Ja sa na to môžem vysrať!" Uľavil si.
"Čo sa to tu deje?" Vyšla Sara z ordinácie a už rozmýšľala, či nemá zavolať políciu.
"Nič sa nedeje! Absolútne nič sa nedeje!" Szayel vyzeral byť neuveriteľne nervózny. "Iba si chcem urobiť ďalšie skúšky pre väčšiu kvalifikáciu v oblasti vedy a tým pádom vyšší plat a musím sa naučiť niekoľko kníh a už mi z toho naozaj preskakuje!"
"A to tu musíš tak vyhukovať?" Sara ho ešte stále nepochopila.
"V podstate vôbec nie!" Szayel takmer kričal. "Ale myslím, že je to nevyhnutné pre vybúranie mojej nadbytočnej energie. Už mám v sebe aspoň desať káv."
Sara aj Rika na seba pozreli, pokrútili hlavou a vrátili sa k svojej činnosti.
Szayel sa chytil za hruď a povedal: "Myslím, že mám srdcovú arytmiu."
"Po desiatich kávach by ju mal asi každý." Odvetila mu Rika.
"No aj to je fakt." Szayel mávol rukou. "No koho mám na starosti?"
Rika naňho prekvapene pozrela. "Koho máš na starosti? Myslela som, že tu už nerobíš."
"Dohodli sme sa na občasnom vypomáhaní." Szayel sa bránil.
"A nechceš radšej zostať doma a učiť sa na tie tvoje skúšky?" Spýtala sa ho Rika so zdvihnutým obočím.
"No to by som rád, ale niekde si na tie skúšky musím aj zarobiť." Odvetil Szayel a pustil sa do práce.
No dlho teda nepracoval, keď zrazu vošiel Mayuri a rovno mu oznámil: "Mimochodom, tú prácu, čo si včera odovzdal, musíš prerobiť."
Szayel naňho nechápavo pozrel. "Are you fucking kidding me?! Choď si s nejakou prerábkou vieš kam!"
"Na mňa nepozeraj, ja som to nepovedal." Mayuri len pokrčil plecami.
"A kto to povedal?"
"Naša milovaná miestnosť, ktorej číslo pre zachovanie nízkej hladiny stresu v tejto miestnosti radšej ani nevyslovím. Tí majú na starosti financovanie a tak." Mayuri si akoby nezaujato obzeral nechty.
"Mal si ich poslať do prdele!" Szayel vyzeral, že vybuchne.
"Však som ich aj poslal!"
"A čo oni na to?"
"Povedali mi, že pokiaľ sa nezačnem správať primerane svojmu veku, môžu mi pokojne zrušiť financovanie všetkých projektov, na ktorých pracujem... Akoby sa tam niekto správal primerane svojmu veku." Dodal akoby mimochodom dosť potichu a veľmi silno posmešným tónom.
Szayel skoro plakal. "Písal som to dva týždne!"
"Niečo ti poradím." Odvetil po chvíli Mayuri akoby po dlhom vnútornom boji, či mu túto radu má alebo nemá dať. "Pošli im o tri dni úplne to isté, potom to už schvália, oni to aj tak nikdy nečítajú."
Szayel naňho užasnuto pozeral. "To je u vás byrokracia až taká zlá?"
"Hej, ale ako vidíš, dá sa to krásne zneužívať. Ja som to urobil už trikrát a nikdy si ešte nevšimli, že som im poslal vlastne to isté." Mayuri sa zaškeril a odišiel akoby sa nechumelilo.
Szayel pozrel na Riku, ona naňho a obaja sa začali smiať. Toto teda naozaj nečakali.

***
"Ryuuken, videl si, že máme stretávku z vysokej?" Povedal Isshin namiesto pozdravu, keď vletel Ryuukenovi do kancelárie.
"Videl." Odvetil on nie príliš nadšene a hľadal v sekretári nejaký spis.
"A čo? Ideš?" Isshin bol neustále nadšený.
"Nejdem." Povedal Ryuuken ešte stále bez záujmu.
Isshinovi zamrzol úsmev na tvári. "Ale prečo? Budú tam naši spolužiaci! Už sme ich sto rokov nevideli!"
Ryuuken sa zastavil a nechápavo naňho pozrel. "Vzhľadom na to, že si už mŕtvy a máš viac ako sto rokov, tak je to dosť divné to od teba počuť."
"To nie je odpoveď!" Isshin nechápavo rozhodil rukami.
"A čo tam mám robiť?" Ryuuken vyzeral byť otrávený. "Mám tam prísť a počúvať ako sú všetci šťastne ženatí, šťastne vydaté, koľko majú prekrásnych detí, akú majú úžasnú kariéru, ako veľmi pokročili a aký majú dokonalý život? Iba by som tam mal depresie."
Isshin sa chvíľu nezmohol na slovo. "Ty sa počúvaš?" Povedal po chvíli. "Veď ty vlastníš túto nemocnicu! Si špičkový neurochirurg, pýtajú si ťa v Tokiu a pozývajú ťa na konferencie všade možne do sveta a si tuším najbohatší v Karakure!"
Ryuuken si sadol za stôl a vrátil sa k spisu. "Všetko je to iba o peniazoch." Smutne povedal. "Som vdovec, celá moja rodina je vyvraždená a tí, ktorí žijú, k tým sa radšej nepriznávam, môj syn ma nenávidí, tvrdí, že som workoholik a nemám prakticky žiadny život."
"Ale to vôbec nie je pravda." Isshin pokrútil hlavou otrávený, že už zase vedú tú istú konverzáciu, ktorú vždy, na ktorej sa nikdy nezhodnú, vždy sa pohádajú a celé to nikam nevedie.
Asi päť minút bol každý ponorený do svojich myšlienok a v podstate obaja boli urazení a čakali, kým sa ozve ten druhý.
Keď Ryuuken videl, že Isshin sa prvý neozve a keď si uvedomil, že presne z takýchto príčin majú s Uryuu večne tichú domácnosť, zmenil radšej tému. "Rozmýšľal som... Keby sme sa s Masaki vzali, či by naše deti nemali nejakú vadu, keď bola moja sesternica..."
"Nechápem ako to môžeš riešiť." Isshin opäť pokrútil hlavou. "Nevzali ste sa, nemali ste žiadne deti a nikto tu nemá žiadnu telesnú ani duševnú vadu. Problem solved."
"Áno, viem, ale čo keby..."
"To môžeš mať jedno, Ryuuken. Tvoja matka by zvalila na Masaki aj keby boli tie deti úplne normálne, len by spadli na zemi a rozbili si koleno. Nenávidela Masaki rovnako ako tvoju ženu a vždy by boli tie zlé."
"To nie je pravda." Ryuuken zúžil oči od hnevu.
"Ale je!" Isshin sa bránil. "Neviem, prečo si nechceš pripustiť, že tvoja matka bola príšerná harpya... Poviem ti, tú mať za svokru..."
"Nemyslím si, že moja matka bola zlá svokra." Povedal Ryuuken profesionálne a napravil si kravatu.
"No isto..." Isshin naňho neveriacky pozrel. "Nevidel si ako vyvádzala, keď Kanae asi tretíkrát potratila? Vrieskala pomaly na celú Karakuru akú neschopnú ženu si si vzal, keď nevie vynosiť ani len dieťa a nadávala, že všetci Gemischt sú hanbou Quincy a vôbec by ste sa k nim nemali hlásiť!"
Isshin od hnevu vstal zo stoličky.
"Bola len nešťastná z ďalšieho potratu a bála sa, že vyhynieme už načisto." Ryuuken vysvetľoval stále na profesionálnej úrovni. "A aby si vedel, očividne bola chyba v plodnosti mojej ženy, keď utrpela toľko potratov. Keby bola chyba vo mne, nikdy by ani len nebola tehotná."
Isshin sa nahol k Ryuukenovi a oprel sa o ruky o stôl. "Občas mám naozaj chuť ti jednu vraziť, Ryuuken." Povedal úplne pokojne. "Správaš sa ako tvoja matka, že nejakými úbohými Gemischt sa vôbec nemusíte zaoberať." Potom sa opäť vystrel a nahnevane sa prechádzal po miestnosti. "Nepríde ti to trochu nefér? Myslíš, že Kanae si vybrala, aby sa narodila ako Gemischt? Myslíš, že chcela byť celý život len vašou slúžkou lebo sa narodila do nesprávnej rodiny? A nemyslíš si, že Kanae nechcela nikdy potratiť? Myslíš, že to robila naschvál? Že nie je najhoršie pre matku, keď niekoľkokrát po sebe stratí dieťa, než pre nejakého iného príbuzného? Akoby ona vôbec nemala city! Stavím sa, že sa vždy niekam zavrela sa vyplakať, lebo keby náhodou niekedy plakala pred vami a vašimi predsudkami, tak by ste sa jej len vysmiali, že aká je úbohá!"
"Prestaň takto rozprávať o mojej rodine!" Teraz sa od hnevu postavil aj Ryuuken. "Moja žena bola..."
"A prestaň ju volať moja žena!" Isshin mu skočil do reči. "Tvoja žena nebola žiadna vec, mala dokonca aj meno a volala sa Kanae Katagiri, tak sa to konečne nauč!"
Ryuuken sa zarazil, akoby sa zahanbil a potom pokračoval: "Kanae bola veľmi silná žena a všetko to znášala veľmi dobre. A nechodila sa nikde zašiť, aby si vedel, častokrát plakala aj pred mojou matkou a nikto sa jej za to neposmieval. Ona plakala veľmi často..." Potom stíchol a smutne sa zamyslel nad tým, že jeho žena bola možno skutočne nešťastná.
Potom sa začal prechádzať po miestnosti. "Keby som len vedel, že tak skoro zomrie... Urobil by som pre ňu viac... Aj keď... Vieš, Kanae bola strašne... Ako to nazvať... Úzkoprsá, ona sa nevedela odviazať, všetko brala vážne, nikdy sa neuvoľnila, nikdy sa nevedela smiať a zabávať... Akoby celý život bola len moja slúžka... A koľkokrát som jej povedal, že už nepatrí pod naše služobníctvo, už patrí do našej rodiny, konečne má prestať mňa obsluhovať a nechať pre zmenu niekoho iného, aby obsluhoval ju... Ale akoby ma nepočúvala... Občas sa pomýlila a nazvala ma mladý pane ako kedysi... A to som až taký mladý potom už nebol..."
Isshin sa usmial, keď si to predstavil. "To bola typická Kanae. Myslela si totiž, že keby ťa raz prestala obsluhovať, tak by si si našiel inú manželku."
"V jednej veci máš ale pravdu." Pripustil Ryuuken a oprel sa o stôl. "Odkedy moja matka zomrela, cítim sa tak viac slobodne. Už ma nemôže sekírovať. A nemusel by som si brať iba Quincy ani Gemischt, aby sme mali silné deti."
"Tak prečo si sa potom už viackrát neoženil?" Zvedavo sa spýtal Isshin.
"Asi preto, že žiadna už nebola ako Kanae. Už ma žiadna neoslovila." Ryuuken sa na chvíľu zamyslel, ale potom prešiel do útoku. "A prečo si sa potom už neoženil ty?"
"Ale prosím ťa!" Isshin mávol rukou. "Mám tri deti, na takéto veci naozaj nemám čas."
Potom naňho diabolsky pozrel: "Tak čo, pôjdeš na tú stretávku?"
"Už mi daj s tým pokoj, Kurosaki!" Prevrátil oči a obrátil sa k nemu chrbtom.
Potom vošiel Uryuu. "Ryuuken, tu máš tie..." Ale zarazene si všimol, že tam stojí Isshin. "Prepáč, nevedel som, že tu niekto bude."
"Len poď ďalej, chlapče!" Isshin ho pobádal dnu. "Presvedč svojho ocinka, aby som mnou išiel na stretávku z vysokej."
Uryuu vypleštil oči, zopäl ruky a predniesol: "Ryuuken, pre lásku Božiu, choď na tú stretávku!"
Ryuuken sa otrávene pozrel na Isshina a povedal: "To bol zákerný ťah."

***
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama